.
"Múdrosť neprichádza vždy s vekom. Niekedy vek prichádza sám..."
"Robili sme čo sme mohli, menej sa už nedalo."
"Life isn´t black and white. It´s in shades of Grey!"
Ja už ani netuším, či sa sivá po anglicky povie gray alebo grey...
Abnormally addicted to McLeod´s daughters, Grey´s anatomy, Twisting and shouting and The Beatles..., country music, going crazy, travelling and fantasy.
"Since the day they got married He´d been dreaming ´bout the little baby booooy Someone he could take fishing Throw the football and be his pride and jooooy He could already see him holding the trophy Taking his team to state But when the nurse came in with a little pink blanket All those big dreams chaaaanged!" :D
"Kto ma nepozná, môže ľutovať. Kto ma pozná, už ľutuje."
"Život si nemožno vybrať, ale je možné niečo z neho urobiť."

Filmový svet

Hovadinky...a Bones! :)

29. května 2011 v 21:32 | LuLu
Som dočasne (ale tentokrát zrejme na dosť dlhú dobu) naspäť...neplánujem sa nikam odpratať, aspon nie na príliš dlho (no, neplánujem, ale...už plne chápem význam výroku že človek nikdy nevie). Teda, v lete na dáke dovolenkovanie a pobehať každého, kto to so mnou vydrží, nech mám v tomto krutom svete aspoň nejaké potešenie. Dúfam, že sa máte dobre (alebo aspoň obstojne) a želám vám nech vytiahnete tie vysvedčenia podľa svojich predstáv.
No, a neviem čo tu mám písať...hodilo by sa niečo duchaplné, lenže veľa takého sa mi v poslednom čase nestalo...no, viete čo? (niektorí, kto ma už trochu poznáte možno radšej nechcete) Mám novú seriálovú (teraz už tí, čo niekedy počuli o mne a seriáloch radšej prestali čítať)...ťažko povedať závislosť, lebo som ešte nevidela ani 1 diel....ale aj tak. Keď sa mi podarí stiahnuť to, začínam pozerať Kosti (Sběratelé kostí, Bones). Ako sa dá si na tom vypestovať takú *polozávislosť* keď som ešte nevidela ani 1 diel? :D No, poznám viacero ľudí, ktorí tento seriál majú radi, a navyše....keď sa na internete pohybujem pomedzi fankluby seriálov približne takého formátu ako je moje najobľúbenejšie Grey´s Anatomy, tak na Bones, ktoré medzi ne patrí, proste narazím . No a navyše mám v odberoch na Youtube nastavených pár takých ľudí, ktorí okrem iného robia aj videá z tohto seriálu . Tak som si jedného dňa jedno pozrela . A úplne som z toho zblbla . Akože...ale zas taká divná nie som. Už som sa napríklad stretla s ľuďmi, ktorí majú radi nejakú dvojicu zo seriálu, ktorí nikdy nevideli, a ja som na tom mementálne takisto s Boothom a Brennanovou . Hodím vám sem jedno video, v ktorom podľa mňa nie sú spoilery (čiže informácie zo sérii, ktoré u nás ešte nevysielali), alebo aspoň nie tak dôležité a dám ešte odkazy na 3 ďaľšie, v ktorých sú (no, ale vo všetkých sú len Booth a Brennanová...čo už so mnou). Pre kultúrny zážitok je znalosť angličtiny vítaná. Enjoy

Toto je to moje inkriminované, pri ktorom som si povedala, že začínam pozerať Bones.



Letters to Juliet

31. srpna 2010 v 23:39 | LuLu
Keď už som raz tu, mala by som aj tie články začať písať...väčšina tých, ktoré som chcela robiť je príliš dlhá alebo komplikovaná, tak som rozhodla, že vám sem medzitým hodím jeden film, ktorý sa mi páčil. Dúfam, že to bude aspoň stáť zato (A).
LETTERS TO JULIET
(picture is not mine)

500 Days of Summer

2. května 2010 v 15:21 | LuLu


Najvyšší čas, aby som vám predstavila konečne nejaký ďalší film. Včera u nás spala Mišulik, tak sme si dali nočnú dávku kultúry xD.
500 Days of Summer nie je celkom nový film, počula som o ňom už pred nejakou dobou a vždy sa mi zdal ako niečo, čo stojí zato si pozrieť. Hurrá, dostala som sa k tomu :p.
Bolo to zaujímavé - pekne spracované, super prostredie, a vôbec...veľmi príjemný film. Postrehla som akúsi snahu o umeleckosť (tipla by som, že zlikvidovali niekoľko strihačov, lebo z tohoto hľadiska je ten film fakt zabijácky). Sem tam to pôsobilo mätúco, ale inak to bolo fakt super. Také - o živote.
Btw...Zooey Deschanel je super xD.
Čo sa týka deja - všetko, čo potrebujete vedieť máte vlastne v tom traileri. Ale znovu v skratke - je to o tom, ako v jednom ošumelom úrade trochu stratený Tom Henson stretol Summer Finn, dievča s jasným názorom na život, no veľmi nejasnou budúcnosťou. Nazvime ich úplnými protikladmi. A čože sa to vždy stane? xD No mali by ste vedieť dopredu - toto nie je prvoplánová lovestory. 
Ok, a dočkali sme sa aj humoru ;D. Asi som videla už aj lepšie filmy, ale tento je fajným spestrením večera a prináša ten príjemný letný feeling. Hádam leto privoláme čím skôr :p.

McLeod´s Daughters vz. Grey´s Anatomy

17. března 2010 v 21:15 | LuLu
Poznámka: Snažím sa s týmito dvoma seriálmi urobiť video xD. Zatiaľ sa mi celkom darí, až na to, že sa s tým štvem už niekoľko dní a neviem, ako nakoniec dopadnem :p.
Nad týmto...námetom xD...som už nejaký čas premýšľala. Postaviť proti sebe moje dva najobľúbenejšie seriály. Blog je snáď jediné miesto, kam takúto blbosť môžem napísať, takže sa s tým budete musieť vysporiadať (A). Ale pravdupovediac sa trochu bojím výsledku. Možno ho radšej nechám len taký neurčitý. Cítim sa totiž, akoby som jeden z mojich obľúbených seriálov mala zradiť :p. Každopádne, každý má svoje nesporné výhody aj chyby a musím sa priznať, že s odstupom dvoch rokov sa mi napríklad McLeodky nezdajú už až také úžasné.
Ale - myslím, že mi dali dosť dobrého, a hlavne mi pomohli definovať jeden z mojich životných snov a to pre mňa znamená veľa. Greys má nesporne navrch v oblastiach, ktorým som napríklad v MD vtedy nevenovala veľa pozornosti a ktoré tento seriál ani nerozvinul, ale ťažko povedať, že by zo mňa trebárs GA urobilo lepšieho človeka. Myslím, že tretina z vás práve prestala čítať a poviete si, čo za nezmysly to meliem xD. Druhá tretina čítať ani nezačala, tretia sa rozdelí ešte na polovicu, z ktorej jedna si pozrela len obrázok a možno akurát tá jedna šestina príchodzích si tento článok skutočne prečíta :p. Nevadí xD. To už vyplýva z témy a môjho - občas akosi kryptického štýlu či už písania alebo...no to je asi fuk, kde som skončila? (A)
Áno dobre, tieto dva seriály pre mňa znemenajú dosť veľa. Okrem nich vôbec nepozerám telku, takže ma nemôžte označiť za nejakú maniačku. Je to tak zlé, ak sa človek nájde v seriáli? Naozaj to z neho robí asociála, ktorý seriálu venuje všetok voľný čas a zanedbáva vlastný, väčšinou o dosť "nudnejší" život? Podľa mňa seriál môže dať človeku niečo dobré.
Ak nad ním rozmýšľa triezvo, dokáže mu pomôcť definovať, aký by chcel byť a porozmýšľať nad tým, ako sa tým stať (skutočne, priamu cestu niečo také ako seriál nikdy neukáže, nad ňou musíte rozmýšľať sami) . Dokáže precvičiť predstavivosť, možno pamäť (u mňa teda určite, keďže v tejto etape môjho života si pamätám kompletný zoznam všetkých epizód všetkých sérii GA plus viem stručne povedať, čo sa v ktorej stalo xD. Keby som bola niekto iný, teraz sa začnem strachovať o duševné zdravie toho, kto to píše. Ale nebojte, ja mám vážne len...dobrú pamäť xD). V neposlednom rade, pri seriáli sa dá geniálne oddychovať. No a tak. Mohla by som toho písať ešte veľa, ale blábolím už aj tak dosť.
Toľko....úvod xD.

noo, moja výroba xD a tak ...nejak som na ňu hrdá. Podľa mňa sa istým spôsobom fakt podarila
Teraz sa dostávam k tej zaujímavejšej časti xD. Len som potrebovala vysvetliť, prečo vlastne seriály pre mňa niečo znamenajú. Našla som sa v nich. Včul zistime, v ktorom viac (A). Víťazov si označím hrubým písmom:

Krátke uvedenie do situácie - O čom to vlastne je:

McLeod´s Daughters (MD)
Farma, ktorú vedú, obývajú a pracujú na nej samé ženy. Uprostred austrálskej divočiny a ťažkej práce je náročné získať si rešpekt v takmer výlučne mužskej profesii. Chce to kus šťastia, poriadnej guráže a tímovej práce. Každá z báb z Drovers Run je ale iná a jedinečná. A vôbec nie je pravdou, že muži v ich živote nemajú miesto. Popri práci riešia všetky svoje osobné problémy, majú tajomstvá, vyrovnávajú sa s minulosťou a snažia sa byť šťastné. Našťastie Drovers Run má zvláštnu silu pôsobiť na ľudí tak, že cítia, že sú doma.

Grey´s Anatomy (GA)
Skupina mladých odhodlaných lekárov v Seattle Grace Hospital na jednej z najťažších chirurgických stážií na západe USA. Všetci majú talent, nadšenie a všetci pracujú tvrdo, ale stále sú to len ľudia, ktorí ešte stále majú čo dokazovať. Musia sa naučiť starať o svojich pacientov, jeden o druhého a nakoniec prísť na to, ako sa postarať sami o seba. Každodenné boje o život sú náporom na psychiku, ale humor má vždy svoje miesto. V tejto nemocnici dokáže vzniknúť kopec zaujímavých konfrontácii medzi charaktermi, vážnych i menej vážnych vzťahov a problémov, ktoré by ste naozaj nečakali.


Žáner:
Čo sa žánru týka, ani jeden seriál nie je vyhranený. Ani jeden z nich nie je tínedžerským seriálom, oba sú určené už skôr pre dospelejšie publikum (no, a hlavne to ženské xD).
MD je podľa mňa v podstate rodinný seriál, občas s dobrodružnými prvkami (aj v televíznych programoch býva raz zaradený ako rodinný, raz ako dobrodružný, no podľa mňa je väčšmi rodinný). Je menej feministický ako by ste podľa námetu čakali, a nechýba v ňom humor.
V súvislosti so seriálmi ako je GA sa často stretávam s rozdelením na komediálne a dramatické, takže keď sa toho pridržím, GA je jednoznačne dráma. Je to seriál plný emócii, ale keď sa mám priznať, oveľa častejšie sa smejem ako roním slzy. Televízne programy ho zatrieďujú buď ako dramatický alebo proste ako lekársky. Lenže v porovnaní so všetkými vzťahmi a pletkami tam tej medicíny tiež nie je až tak veľa :D.
Čiže MD - rodinný <---> GA - dramatický
Keď do toho nepočítam americké rodinné filmy, tento žáner je predsa len zaujímavejší.


Autorky:
MD - Posie Grame-Evans <---> GA - Shonda Rhimes
Úprimne...ani jedna xD. Sú síce hlavnými scenáristkami týchto seriálov a ja ich strašne obdivujem kvôli ich robote, ale ani jedna mi nie je nijako zvlášť sympatická. No, a navyše ich nepoznám, neviem aký celkový podiel majú na fungovaní seriálu, aj keď ho samozrejme vymysleli, takže netreba klásť jednu pred druhú.


Príbeh/námet:
MD <---> GA
Mohla som čakať, že to takto dopadne xD. Neviem si vybrať! Námety sú zaujímavé obidva, v obidvoch prípadoch je aj spracovanie kvalitné a príbehy ma oba chytili (poriadne xD), takže jednoznačne OBIDVE!


Vývoj:
MD <---> GA
Tentokrát sa musím jednoznačne prikloniť ku GA. Aj keď tam boli zápletky, ktoré sa mi nepáčili, vývoj sa mi zdá lepší, premyslenejší. Síce v MD bolo ten úpadok cítiť až v posledných dvoch sériach, a GA siedmu a ôsmu ešte nemalo, no zdá sa mi, že v MD som viackrát natrafila na opakujúci sa dej alebo zápletky bez hlbšieho významu. No a potom nedomyslené odchody postáv. GA má svoje slabé chvíľky, ale našťastie ich nie je veľa, a zatiaľ ma vždy dokáže prekvapiť nadväznosťou príbehu.
Aha, ešte...obidva to boli jednoznačne lepšie seriály na začiatku (prvé tri série, wuaa <3 :D). Aj keď GA stále beží, takže môže prekvapiť (nič také nečakám).


Postavy:
MD <---> GA
Tiež to trochu súvisí s vývojom seriálu. V oboch seriáloch tých postáv časom začalo byť trochu veľa (teraz som konečne plne došla na to, že MD a GA, akokoľvek odlišne vyzerajú, vlastne majú dosť veľa vecí spoločných :D).
Nepochopte to zle, v MD boli postavy tiež parádne (teda, až na niektoré menšie, ktoré by som zo scenára kľudne vyškrtla :/), hlavne tie originálne...Claire, Tess, Becky, Nick...alebo neskôr Dave, Moira a Ingrid... Ale GA...GA je ako továreň na perfektné charaktery. Perfektne vykreslené charaktery. S ich dobrými vlastnosťami, s ich zlými vlastnosťami a aj keď ich mám v podstate rada všetkých (okrem tej vážne nepodstatnej časti), jednoducho MILUJEM tých 9 originálnych, s ktorými začínala prvá séria (Meredith, Cristina, Izzie, Alex, George, Baileyová, primár, Burke, Derek). Všetci do jedného boli neuveriteľní.


Soundtrack:
MD <--> GA
Poviete si, že to robím naschvál, ale ja mám soundtracky aj ako žáner vo všeobecnosti najradšej
a z týchto dvoch si fakt neviem vybrať. MD majú svoju dvornú speváčku - Rebeccu Lavelle, ktorá má krásny hlas a pesničky, ktoré spievala boli fakt nádherné.
Soundtrack ku GA je o dosť rozsiahlejšíí a berie pesničky odkiaľ sa nachomejtnú. A občas sa podarí danú pesničku poriadne spopularizovať - jedným príkladom je Chasing Cars od Snow Patrol, to možno niektorí poznáte :D. ...If I lay here, if I just lay here, would you lay with me and just forget the world....♫♪ ;) Avšak tiež majú niekoľko "stýlych prispievateľov" - Snow Patril, Brandi Carlile, The Rescues, Ingrid Michaelson atď. :D
Možno GA má tým výhodu kvôli rozmanitosti, ale nemôžem povedať, že je kvalitnejší ako MD, lebo ten ma svojho času parádne chytil - a nie je super, keď má seriál ešte aj vlastnú speváčku, hm? ;D

Význam pre mňa:
Áno, ozajstný význam do môjho ozajstného života. Je blbosť hovoriť o tom pri seriáloch? xD A vlastne, toto som už spomínala v tom úvode. S MD ma viaže hlbšia história a snáď mali vplyv aj na moju lepšiu budúcnosť. GA ma ovplyvňuje a som rada za malé a občas väčšie životné múdrosti, ktoré mi dáva, no MD je proste...MD.
MD <---> GA

Ha xD. Možno som to tak trochu urobila naschvál. Ale možno je to proste osud. S výsledkom 4:4 je to remíza a hoci som zaručene nebola celkom objektívna, o to v tomto článku ani nešlo xD. Žiadny svoj seriál som "nezradila", čo by sa síce dalo prežiť xD, ale v tejto chvíli tomu čeliť nemusím. A keďže som sa už dosť vykecala o blbostiach, ale aspoň ste sa dozvedeli, aký vzťah mám k "svojim" dvom seriálom, zrejme končím...Lovu zdar! xD

ABC (II.) - reklamy

28. ledna 2010 v 17:09 | LuLu
Znova - jediný TV kanál, ktorý by som skutočne chcela mať. Minule som napísala čo-to o seriáloch, ktoré na ňom chodia. Dneska reklamy, upútavky, promos...konkrétne na jednotlivé seriály to radšej rozťahovať nebudem, tieto spoločné montáže ale skutočne stoja za to. Klobúk dolu pred americkými grafikmi a animátormi ;) :

Jeseň 2008 - taký veselý zostrih (je tam super pes :D). Použité seriály Brothers&Sisters, Grey´s Anatomy, Private Practise, Lost, Pushing Daisies, Desperate Housewives, Dirty Sexy Money, Ugly Betty a ďalšie...

ABC

22. ledna 2010 v 23:25 | LuLu
Prečo píšem zrovna o ABC? :D Ani neviem. Asi preto, že toto je jediný kanál, ktorý by som skutočne chcela mať.

American Broadcasting Company (ABC) je televízna a rozhlasová spoločnosť v Spojených štátoch. Vznikla v roku 1943 ako NBC Blue radio network. Momentálne ju vlastní Walt Disney Company. Sídlo firmy je v New Yorku.

Najlepšie filmové scény

4. ledna 2010 v 17:31 | LuLu
Pravda je taká, že som pôvodne chcela urobiť niečo aj so seriálmi, a nejakú konkrétnejšiu tému, trebárs...moje najobľúbenejšie monológy xD alebo najlepšie bozky (mám rada tie best kisses videá xD). Kenže keby som mala vybrať trebárs svoje obľúbené TV bozky, ten rebríček by sa obmedzoval na McLeod´s Daughters a Grey´s Anatomy, poprípade len Grey´s Anatomy. A aj keď seriály považujem za fascinujúci subjekt, v živote som tak naozaj pozerala len tieto dva - "tak naozaj" v mojom prípade vedie k celkom solídnej závislosti.
Ale vážne, ak ste sa ešte so seriálom nedostali do stavu, kde viete určiť, čo konkrétne sa vám na ňom najviac páči a nevideli ste dosť epizód na to, aby ste mali k dispozícii dosť alternatív, najlepšie bozky alebo hocičo iné v nich neurčíte. No a to sa mne nikdy okrem týchto dvoch prípadov nestalo.
Nie som typická TV maniačka a filmové bozky ma zas až tak netankujú, tak som to napokon dopracovala k výberu mojich obľúbených filmových scén (no worries, najlepších bozkov, monológov a podobných blbostí z Grey´s Anatomy sa najskôr ešte dočkáte v osobitnom článku).

(ospravedlňujem sa, nie vždy som zohnala najlepšie obrázky (A))

Tietooooo (nie sú usporiadané):
Mamma Mia! - milujem tú scénu v kostole!


The Curious Case of Benjamin Button - mám rovno dve. "Čo by bolo, keby..." alebo to, čo sa stane Daisy po skúške v Paríži, a scéna v domčeku s matracom, Beatles v telke, atď.
Jeejda, začínam si uvedomovať, že niektoré filmy si už vôbec nepamätám...

Milujeme seriály...!

1. listopadu 2009 v 22:33 | LuLu
Dala som to do filmovej rubriky? Ok, komu to vadí? Áno, seriály...fúha. Máme ich radi. Pripútavame sa k nim. A prečo vlastne? Ok, seriály nemusí mať každý rád. Niekomu pripadajú ako strata času a nezaujíma sa o ne, no ľudí, ktorí v živote s napätím nečakali na pokračovanie aspoň jedného, je naozaj málo. Potom sú tu takí, ktorý sa interesujú o každú novú vec, ktorá sa objaví v telke a sú schopní pred desiatimi rôznymi seriálmi stráviť celé hodiny. Takých je však tiež (našťastie, fakt dúfam!) málo. Príbehy tých ostatných, čo sú nejak prepojení so seriálmi sú oveľa zaujímavejšie.
V tomto článku...dá sa povedať, som inšpirovaná sama sebou, ale nechcem rozvádzať moje príbehy so seriálmi, aj keď sú veľmi zaujímavé a znamenajú pre mňa viac ako by sa mohlo zdať, ale určite by som to napísala tak ako by som nechcela a nepochopili by ste, prečo som vlastne tak mimo (A). A hlavne by vás to značne nudilo.
Neverím, že človek nemôže byť závislý na seriáli. Všetci okolo mňa by vám povedali, že sa to dá (dvakrát xD), ale ja ako tretia kompletne nezainteresovaná osoba (A) hovorím, že závislosť na seriáli každého raz prejde. Príde čas keď seriál skončí, alebo nebudete už mať čas ho pozerať, alebo budete namiesto toho žiť vlastný život, alebo jednoducho príde lepší. Podľa mňa je to milá zívislosť, u niekoho príde intenzívna, raz alebo dvakrát za život, a iní sa jej nezbavia opakovane celé roky, lenže...netreba ju liečiť. Prejde Skôr či neskôr ;). No fakt xD. A je rozhodne zdravšia ako iné, ktoré by som ľahko mohla menovať.
Síce pri neustálom čumení to telky alebo čohokoľvek iného, na čom seriál pozeráte tak trochu prichádzate o vlastnú fantáziu...chápete, čumíte a zaoberáte sa len jedným príbehom, rozmýšľate nad všemožnými kombináciami svojich obľúbených postáv, rozmýšľate nad ich minulosťou, kreslíte si rodokmene a počítate, v ktorom roku sa kto narodil, pamätáte si stredné mená, mená hercov, mená dabingových hercov, pozeráte každé promo a podobné hovadiny a vašou najväčšou dilemou je, či si pozrieť ten spoiler alebo nie...či vám sa to nestáva? xDDD
Možno začneme žiť v inej realite, a chvíľku nám uniká náš vlastný život, ale ono je to nejaký čas super pocit xD. Dokonca aj závidieť hlavným hrdinom, pretože ty nikdy nič také nezažiješ xD. To je na tom to najlepšie, teda ak nerátame prirodzenosť niektorých ľudí predstavovať si, že sa v tom seriáli sami nachádzame, meníme osudy a zamiluje sa do nás (ako inak) Pán Božský alebo McVysněný. To ma privádza ku konštatovaniu, že seriály nemusia všetkým len vymývať mozgy. Podnecujú predstavivosť, nútia nás rozmýšľať nad hlbšími súvislosťami, šiframi alebo metaforami a pri tom všetkom nad niečím, čo nás baví a to je fajn xD.
Navyše skoro každý seriál má svoj vlastný odbor, v ktorom vďaka jeho pozeraniu naberáme vedomosti, pretože väčšina seriálov je o kolegoch v práci. Môžme tiež získať kultúrne impulzy, budeme sa chcieť viac dozvedieť o krajine alebo meste, kde sa seriál odohráva a ešte nás to možno podnieti raz to tam navštíviť....a vôbec, seriál, pokiaľ si ho pripustíme dostatočne blízko, a nájdeme tie nenápadné spojenia medzi nami a hlavnými postavami, čo väčšinou závisláci robia, nám môže našepkať, čo by sme chceli ďalej v živote robiť. Samozrejme, pokiaľ si dokážeme odmyslieť idealizáciu, s akou vidíme prácu lekára keď pozeráme Greys Anatomy, uistíme sa že historické kontexty v Tudorovcoch sa aspoň trochu približujú skutočnosti a odmyslíme si fantasticky vzrušujúce prípady a futuristické prístroje v kriminálkach. But Australians are truly the proudest nation in the world (A).
Nech už máte akýkoľvek názor, ten môj, že seriály môžu život obohatiť, si nenechám zobrať ;)).
A aby som sa k tomu konečne dostala...prečo vlastne tie seriály máme tak radi? Povedzte mi to vy xD. Ak toto čítate, napíšte komentár, svoj názor alebo čokoľvek k danej...ehm, "problematike". Podľa mňa je to vcelku jednoduché - ľudia radi nazerajú do cudzích životov aby unikli pravde toho svojho. ;) (takúto peknú formuláciu som nevymysela ja, nebojte sa xD) Ľudia majú radi idealizáciu. Chceme vidieť svet o trochu dokonalejší a predovšetkým
zaujímavejší, než je ten náš. On je zaujímavý dosť, stačí vnímať detaily, ale nie je zlé unikať do seriálovej reality. A keď je občas krutá práve ona, aspoň si povieme - to je úžasné, že sa toto nestalo mne. Každý deň prežívame svoje malé výhry a prehry a keď máme seriál, ku ktorému si poobede na hodinku sadneme, hľadáme podobnosti a tešíme sa, keď ich nájdeme. Chápeme tie charaktery, lebo niečo podobné sa deje nám, seriálové soundtracky adaptujeme na náš vlastný život a aj keď si tomu seriálu nemusíme vytvoriť vzťah typu závislosť&vytešovanie&význam, ktorý je tak trochu typický pre mňa, aj tak je príjemné vypnúť a proste sa len pozerať, neuvažovať nad tým priveľmi...ale skrátka ten seriál pozerať, každý týždeň si ho zapnúť a cítiť sa príjemne. Možno si to potom neužívame naplno, ale to pri seriáloch aj tak nie je účel, ich účel je taký, akým si ho my spravíme a práve preto sú tak super! Ak máš dosť zaujímavý vlastný život, ktorému sa venuješ naplno a tešíš sa z neho, žiadne seriály nepotrebuješ. To pozeranie každý týždeň je len príjemný bonus, ktorý ťa z času na čas obohatí a ani nevieš ako vlastne.
Seriály porážajú filmy v tom, že po dvoch hodinách "môj príbeh nekončí" (ha, aj tak tú Superstar nepozerám xD). So seriálom vydržíme aj roky. Keď si niekoľkokrát pozrieme film, vieme ho naspamäť a aj keď je to film s najlepšími hláškami na svete, pri ktorých si už kľudne môžme vypnúť zvuk a recitovať namiesto hercov, raz nás to prestane baviť. Zato pochváliť sa, že ste videli každučký jeden diel seriálu, alebo že si pamätáte detaily všetkých vzťahov, ktoré doteraz prebehli (tým ťažšie, že vo väčšine seriálov ide každý s každým xD), je fakt čistá radosť. Aj keď potom už s tým nie je čo robiť, no a čo xD. Vďaka tomu seriálu vlastne pracujeme. Znova cibríme predstavivosť, snažíme sa, a trvá to trochu dlhšie ako zapamätať si hlášky z filmov.
Charaktery sa vyvíjajú spolu s nami. Zápletky sa komplikujú a my nad nimi premýšľame, tí ľudia akoby sa stávali trochu našou súčasťou alebo prinajmenšom s nimi sympatizujeme. Nájdeme si obľúbených, menej obľúbených, tým lepšie ak máme nejakého obľúbeného kamaráta, s ktorým seriál pozeráme a môžme riešiť čo sa naposledy stalo, čo sa nám páčilo, čo nie, a čo sa asi udeje nabudúce. To je super xD.
Akurát, že nie vždy niekoho takého máme xD. Ja už všetkým leziem na nervy, ale babina má GA rada, lebo to pozerávala kým sme ešte mali Primu a tak je ochotná ma počúvať, keď jej odrecituvávam všetky hlášky (žiaľ nemôžem po anglicky a Meredithine monológy sú po anglicky
omnoho lepšie (A). Ale všetko ostatné v tej češtine zvládnem). Volá ma Baileyová, dneska som si u nej z dedkových kliešťov urobila koaguláciu, z naberačky na placky katéter, na "desítku nůž" sa bohužiaľ žiaden nožík nepodobal, najbližšie k retraktoru mal vrchnák od smetného koša, na stole som mala rebrá v podobe jablkového závinu, z pečienky, ktorú som našťastie nemusela jesť, som spravila "játra", zahrala som sa na Shepherda a s párom dedkových okuliarov na očiach, pod ktorými som ešte mala moje, som zahlásila "Sestro, sundejte mi optiku", potom som poprehadzovala krvné konzervy, ktoré zhodou okolnmostí vyzerali ako kečupové fľaše, a tú zrazenú krv alebo v origináli červenú kvasenú kapustu som niekam odniesla.
Medicína jak hovado. A to všetko kvôli jednému seriálu. No, niekedy na to fakt musíte stačiť sami....(A)

Mám vás rada ;). Pls, okomentujte mi to xD. Okej, chcela som sem toho dať viac, ale myslím, že je toho akurát tak dosť. Ďalší článok vám napíšem čoskoro...uhm, a čo také ešte môžem riešiť? Ono je umenie vyberať si dobré seriály. Rozoberiem nejak žánre a priebehy...už sa na to teším xD.
Majte sa.

Accidental husband alebo Vydatá nevesta

28. září 2009 v 19:14 | LuLu
Pardon za kvalitu článku, asi sa mi nechcelo písať :p.
Predvčerajší hodový deň, na ktorom sme stretli asi tak celú školu sme s kamoškami zavŕšili v kine, no na poslednú chvíľu sme zmenili film. Či to bol šťasný krok stále neviem. Isté je, že jeden z môjho zoznamu filmov, ktoré som chcela v blízkej dobe vidieť, mám odškrtnutý. Kino je super, ja tam tak rada chodím :D.

Noc v múzeu 2

1. července 2009 v 22:14 | LuLu
V pondelok sme na tom boli so školou...wow, uvedomujm si ja vôbec poriadne, že už je koniec školského roka??? Veď to je super! (to znamená, že aj pri tejto mašine budem menej :D) Keď v posledné dni školy nie je čo robiť, zíde sa. Lístok stál len 3 eurá a celkom príjemne som sa zabavila.
Noc v múzeu 2 je pokračovaním filmu spred dvoch rokov o nočnom strážnikovi Larrym, ktorý osamie v múzeu s nezvyčajnou doskou a množstvom svojských exponátov. Tie sa preberú k životu a je viac než isté, že Larryho čaká poriadne rušná noc. Teddy Roosevelt sa preháňa po múzeu na koni, príslušníci rôznych kmeňov sa púšťajú do boja, a obrovská kostra T-Rexa pije z fontánky na chodbe...
Jednotku som nevedela, aj keď som o tom počula a nebránila som sa tomu, vidieť ktorýkoľvek z týchto dielov. Asi som nič nečakala a nemalo ma čo sklamať. Noc v múzeu 2 je podľa mňa príjemná oddychovka, ktorá postupne nabrala spád aj vtip, nanašla som v tom nič hlboké, ale v kine som sa cítila fajn. Všetky živé exponáty mi boli v podstate sympatické :D. Takže - keď nechcete nič zložité a chcete sa odreagovať, odporúčam. Hoci zatiaľ všetci, čo videli jednotku, mi tvrdia, že je lepšia.
Trailer nie je až taký podarený ako by mohol byť, ale nech sa páči:

 
 

Reklama