.
"Múdrosť neprichádza vždy s vekom. Niekedy vek prichádza sám..."
"Robili sme čo sme mohli, menej sa už nedalo."
"Life isn´t black and white. It´s in shades of Grey!"
Ja už ani netuším, či sa sivá po anglicky povie gray alebo grey...
Abnormally addicted to McLeod´s daughters, Grey´s anatomy, Twisting and shouting and The Beatles..., country music, going crazy, travelling and fantasy.
"Since the day they got married He´d been dreaming ´bout the little baby booooy Someone he could take fishing Throw the football and be his pride and jooooy He could already see him holding the trophy Taking his team to state But when the nurse came in with a little pink blanket All those big dreams chaaaanged!" :D
"Kto ma nepozná, môže ľutovať. Kto ma pozná, už ľutuje."
"Život si nemožno vybrať, ale je možné niečo z neho urobiť."

Milujeme seriály...!

1. listopadu 2009 v 22:33 | LuLu |  Filmový svet
Dala som to do filmovej rubriky? Ok, komu to vadí? Áno, seriály...fúha. Máme ich radi. Pripútavame sa k nim. A prečo vlastne? Ok, seriály nemusí mať každý rád. Niekomu pripadajú ako strata času a nezaujíma sa o ne, no ľudí, ktorí v živote s napätím nečakali na pokračovanie aspoň jedného, je naozaj málo. Potom sú tu takí, ktorý sa interesujú o každú novú vec, ktorá sa objaví v telke a sú schopní pred desiatimi rôznymi seriálmi stráviť celé hodiny. Takých je však tiež (našťastie, fakt dúfam!) málo. Príbehy tých ostatných, čo sú nejak prepojení so seriálmi sú oveľa zaujímavejšie.
V tomto článku...dá sa povedať, som inšpirovaná sama sebou, ale nechcem rozvádzať moje príbehy so seriálmi, aj keď sú veľmi zaujímavé a znamenajú pre mňa viac ako by sa mohlo zdať, ale určite by som to napísala tak ako by som nechcela a nepochopili by ste, prečo som vlastne tak mimo (A). A hlavne by vás to značne nudilo.
Neverím, že človek nemôže byť závislý na seriáli. Všetci okolo mňa by vám povedali, že sa to dá (dvakrát xD), ale ja ako tretia kompletne nezainteresovaná osoba (A) hovorím, že závislosť na seriáli každého raz prejde. Príde čas keď seriál skončí, alebo nebudete už mať čas ho pozerať, alebo budete namiesto toho žiť vlastný život, alebo jednoducho príde lepší. Podľa mňa je to milá zívislosť, u niekoho príde intenzívna, raz alebo dvakrát za život, a iní sa jej nezbavia opakovane celé roky, lenže...netreba ju liečiť. Prejde Skôr či neskôr ;). No fakt xD. A je rozhodne zdravšia ako iné, ktoré by som ľahko mohla menovať.
Síce pri neustálom čumení to telky alebo čohokoľvek iného, na čom seriál pozeráte tak trochu prichádzate o vlastnú fantáziu...chápete, čumíte a zaoberáte sa len jedným príbehom, rozmýšľate nad všemožnými kombináciami svojich obľúbených postáv, rozmýšľate nad ich minulosťou, kreslíte si rodokmene a počítate, v ktorom roku sa kto narodil, pamätáte si stredné mená, mená hercov, mená dabingových hercov, pozeráte každé promo a podobné hovadiny a vašou najväčšou dilemou je, či si pozrieť ten spoiler alebo nie...či vám sa to nestáva? xDDD
Možno začneme žiť v inej realite, a chvíľku nám uniká náš vlastný život, ale ono je to nejaký čas super pocit xD. Dokonca aj závidieť hlavným hrdinom, pretože ty nikdy nič také nezažiješ xD. To je na tom to najlepšie, teda ak nerátame prirodzenosť niektorých ľudí predstavovať si, že sa v tom seriáli sami nachádzame, meníme osudy a zamiluje sa do nás (ako inak) Pán Božský alebo McVysněný. To ma privádza ku konštatovaniu, že seriály nemusia všetkým len vymývať mozgy. Podnecujú predstavivosť, nútia nás rozmýšľať nad hlbšími súvislosťami, šiframi alebo metaforami a pri tom všetkom nad niečím, čo nás baví a to je fajn xD.
Navyše skoro každý seriál má svoj vlastný odbor, v ktorom vďaka jeho pozeraniu naberáme vedomosti, pretože väčšina seriálov je o kolegoch v práci. Môžme tiež získať kultúrne impulzy, budeme sa chcieť viac dozvedieť o krajine alebo meste, kde sa seriál odohráva a ešte nás to možno podnieti raz to tam navštíviť....a vôbec, seriál, pokiaľ si ho pripustíme dostatočne blízko, a nájdeme tie nenápadné spojenia medzi nami a hlavnými postavami, čo väčšinou závisláci robia, nám môže našepkať, čo by sme chceli ďalej v živote robiť. Samozrejme, pokiaľ si dokážeme odmyslieť idealizáciu, s akou vidíme prácu lekára keď pozeráme Greys Anatomy, uistíme sa že historické kontexty v Tudorovcoch sa aspoň trochu približujú skutočnosti a odmyslíme si fantasticky vzrušujúce prípady a futuristické prístroje v kriminálkach. But Australians are truly the proudest nation in the world (A).
Nech už máte akýkoľvek názor, ten môj, že seriály môžu život obohatiť, si nenechám zobrať ;)).
A aby som sa k tomu konečne dostala...prečo vlastne tie seriály máme tak radi? Povedzte mi to vy xD. Ak toto čítate, napíšte komentár, svoj názor alebo čokoľvek k danej...ehm, "problematike". Podľa mňa je to vcelku jednoduché - ľudia radi nazerajú do cudzích životov aby unikli pravde toho svojho. ;) (takúto peknú formuláciu som nevymysela ja, nebojte sa xD) Ľudia majú radi idealizáciu. Chceme vidieť svet o trochu dokonalejší a predovšetkým
zaujímavejší, než je ten náš. On je zaujímavý dosť, stačí vnímať detaily, ale nie je zlé unikať do seriálovej reality. A keď je občas krutá práve ona, aspoň si povieme - to je úžasné, že sa toto nestalo mne. Každý deň prežívame svoje malé výhry a prehry a keď máme seriál, ku ktorému si poobede na hodinku sadneme, hľadáme podobnosti a tešíme sa, keď ich nájdeme. Chápeme tie charaktery, lebo niečo podobné sa deje nám, seriálové soundtracky adaptujeme na náš vlastný život a aj keď si tomu seriálu nemusíme vytvoriť vzťah typu závislosť&vytešovanie&význam, ktorý je tak trochu typický pre mňa, aj tak je príjemné vypnúť a proste sa len pozerať, neuvažovať nad tým priveľmi...ale skrátka ten seriál pozerať, každý týždeň si ho zapnúť a cítiť sa príjemne. Možno si to potom neužívame naplno, ale to pri seriáloch aj tak nie je účel, ich účel je taký, akým si ho my spravíme a práve preto sú tak super! Ak máš dosť zaujímavý vlastný život, ktorému sa venuješ naplno a tešíš sa z neho, žiadne seriály nepotrebuješ. To pozeranie každý týždeň je len príjemný bonus, ktorý ťa z času na čas obohatí a ani nevieš ako vlastne.
Seriály porážajú filmy v tom, že po dvoch hodinách "môj príbeh nekončí" (ha, aj tak tú Superstar nepozerám xD). So seriálom vydržíme aj roky. Keď si niekoľkokrát pozrieme film, vieme ho naspamäť a aj keď je to film s najlepšími hláškami na svete, pri ktorých si už kľudne môžme vypnúť zvuk a recitovať namiesto hercov, raz nás to prestane baviť. Zato pochváliť sa, že ste videli každučký jeden diel seriálu, alebo že si pamätáte detaily všetkých vzťahov, ktoré doteraz prebehli (tým ťažšie, že vo väčšine seriálov ide každý s každým xD), je fakt čistá radosť. Aj keď potom už s tým nie je čo robiť, no a čo xD. Vďaka tomu seriálu vlastne pracujeme. Znova cibríme predstavivosť, snažíme sa, a trvá to trochu dlhšie ako zapamätať si hlášky z filmov.
Charaktery sa vyvíjajú spolu s nami. Zápletky sa komplikujú a my nad nimi premýšľame, tí ľudia akoby sa stávali trochu našou súčasťou alebo prinajmenšom s nimi sympatizujeme. Nájdeme si obľúbených, menej obľúbených, tým lepšie ak máme nejakého obľúbeného kamaráta, s ktorým seriál pozeráme a môžme riešiť čo sa naposledy stalo, čo sa nám páčilo, čo nie, a čo sa asi udeje nabudúce. To je super xD.
Akurát, že nie vždy niekoho takého máme xD. Ja už všetkým leziem na nervy, ale babina má GA rada, lebo to pozerávala kým sme ešte mali Primu a tak je ochotná ma počúvať, keď jej odrecituvávam všetky hlášky (žiaľ nemôžem po anglicky a Meredithine monológy sú po anglicky
omnoho lepšie (A). Ale všetko ostatné v tej češtine zvládnem). Volá ma Baileyová, dneska som si u nej z dedkových kliešťov urobila koaguláciu, z naberačky na placky katéter, na "desítku nůž" sa bohužiaľ žiaden nožík nepodobal, najbližšie k retraktoru mal vrchnák od smetného koša, na stole som mala rebrá v podobe jablkového závinu, z pečienky, ktorú som našťastie nemusela jesť, som spravila "játra", zahrala som sa na Shepherda a s párom dedkových okuliarov na očiach, pod ktorými som ešte mala moje, som zahlásila "Sestro, sundejte mi optiku", potom som poprehadzovala krvné konzervy, ktoré zhodou okolnmostí vyzerali ako kečupové fľaše, a tú zrazenú krv alebo v origináli červenú kvasenú kapustu som niekam odniesla.
Medicína jak hovado. A to všetko kvôli jednému seriálu. No, niekedy na to fakt musíte stačiť sami....(A)

Mám vás rada ;). Pls, okomentujte mi to xD. Okej, chcela som sem toho dať viac, ale myslím, že je toho akurát tak dosť. Ďalší článok vám napíšem čoskoro...uhm, a čo také ešte môžem riešiť? Ono je umenie vyberať si dobré seriály. Rozoberiem nejak žánre a priebehy...už sa na to teším xD.
Majte sa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Shut up xD yOuR Affs <3 ♥ Shut up xD yOuR Affs <3 ♥ | Web | 4. listopadu 2009 v 15:11 | Reagovat

Nazdááreq :*
Jaq se mi mááš ?
Co šqola?? :)
U mne dobrýý =)
Taq ja jdu dáál papííq ♥♥♥

2 Mišulik Mišulik | Web | 4. listopadu 2009 v 17:18 | Reagovat

nechce sa mi to citat, ale ten obrazok Housa je super..:D

3 LuLu LuLu | 4. listopadu 2009 v 18:58 | Reagovat

no zlata si xDP

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama