.
"Múdrosť neprichádza vždy s vekom. Niekedy vek prichádza sám..."
"Robili sme čo sme mohli, menej sa už nedalo."
"Life isn´t black and white. It´s in shades of Grey!"
Ja už ani netuším, či sa sivá po anglicky povie gray alebo grey...
Abnormally addicted to McLeod´s daughters, Grey´s anatomy, Twisting and shouting and The Beatles..., country music, going crazy, travelling and fantasy.
"Since the day they got married He´d been dreaming ´bout the little baby booooy Someone he could take fishing Throw the football and be his pride and jooooy He could already see him holding the trophy Taking his team to state But when the nurse came in with a little pink blanket All those big dreams chaaaanged!" :D
"Kto ma nepozná, môže ľutovať. Kto ma pozná, už ľutuje."
"Život si nemožno vybrať, ale je možné niečo z neho urobiť."

Ako (ne)vznikajú spisovatelia...

28. července 2009 v 20:34 | LuLu |  My writings
Po dlhšej odmlke vám tentokrát prinášam svoj nový....no, nový...úvahovitý výtvor. Pôvodne som niečo takéto vôbec neplánovala napísať, ale je fajn, že som sa, le tak sama pre seba mohla vypísať, a aj keď je to podľa môjho skromného názoru a pohľadu po tom, čo to pár týždňov len "stálo v zošite" blbosť, možno mi teraz to písanie pôjde lepšie. A zase sa o mne dozviete niečo nové.
Topic je taká, že...hodilo by sa to možno skôr ako bežný, úvahový, kecálkový článok na blog a nie ako pisateľský výtvor, na ktorom som pracovala výraznejšie, tým, že som ho neplánovala použiť "len ako článok na blog" ale proste ako niečo, útvar, hoci je ťažko určiť žáner, ale ten má svoju formu a dĺžku. Trošku inú ako bežné články, ktoré píšem priamo v počítači.
Ak vás to zaujíma, dajte sa do toho...

Moje najnovšie neveľmi zaujímavé zistenie - mávam len také, ale pre mňa sú v prvých piatich minútach po tom dôležité. Neskôr na ne väčšinou zabudnem. Čo je ale škoda, lebo niekedy zistím čosi o tom, ako by som sa mala správať a aká by som mala byť, je to možno aj podstatné, ale mne sa to stratí medzi ostatnými, a ja to zabudnem! Toto nové zistenie mi však skutočne veľký úžitok neprinesie - že proste keď začnem písať nejaký príbeh, vždy sa dostanem len k tomu nepodstatnému začiatku a ten ma baví. Keď prestanem, už sa k mojej hovadine nedokážem plnohodnotne vrátiť a pritom by z toho mohlo vyliezť niečo dobré.


Neviem, či by ma to rozvíjať nebavilo, proste sa mi len nechce. Možno je to aj preto, lebo jednoducho nemusím - nie je to sloh do školy, ktorý treba do určeného termínu odovzdať. A tiež, keď to začínam písať, vo fáze bavenia sa mám kopec nápadov na to, čo tam zakomponovať a jednoducho neskôr na to zabudnem a mám pocit, že to už nebude plnohodnotné. Aj táto úvahová neúvaha ma pomaly prestáva baviť - toľko by som toho chcela napísať a neviem čo skôr, aj keď to bude znôška hlúpostí a mám pocit, že štylistika je v tejto chvíl na úrovni s ktorou môžem ísť akurát tak na zelenú trávu. Toto je hláška mojej trénerky z tanečnej - je úžasná keď ju používa. Z pochopiteľných dôvodov v súvislosti s tancom a nie štylistickou stránkou mojich výplodov. Mimochodom - práve na jednej zelenej tráve sedím. Vážne, je to super. Aj keď pri tejto vete som nadobudla pocit, že tento príspevok proste už nemôže dopadnúť dobre. Vcelku - akoby moja štylistika a také tie veci išli od desiatich k piatim. Jasné, že keď som chodila do sekundy, mala som 11 a slovenčinárka objavila, že vo mne možno niečo je, písala som veci, o ktoré by som dnes ani nezakopla vo svojich vyčaptaných keckách, ktoré mám od marca a teraz je 2. júla toho istého roku a ony už sú totálne zničené. Ale mala som zo seba lepší pocit. Boli zo mňa nadšení aj iní. Skôr som sa dostala k pointe a teraz všetko tak rozpisujem, že kým sa tam z nej vôbec nejaký náznak objaví, mňa už to nebaví. Zase - najradšej mám tie nepodstatné opisovačky. Aby bol úvod takej kratšej poviedky urobený na stranu a pol, jadro malo sotva stranu a záver tak nejak podobne a trochu menej? Prečo nie? Nikdy sa nezmestím do limitov.
Či je to na angličtine alebo na slovenčine. Ak máme rozpisovaciu úlohu na angličtine spraviť priamo na hodine, vždy odovzdávam posledná, obidve, ja aj učiteľka, a možno sa pridá ešte pár spolužiakov, sme nervózne, a koniec vždy odfláknem. Zo slovenčiny sme mali minule domácu slohovú prácu. To, že som ju písala na poslednú chvíľu si odmyslím (som čoraz neporiadnejšia - a síce, možno aj v tom tkvie podstata môjho problému). Strašne som sa snažila splniť predísaný rozsah - minimálne jeden a pol, maximálne 3 áštvorky. Klasika, na prvej strane dvojhárku meno, trieda, titulok. Takže ostávajú tri. Snažila som sa pri prepisovaní skracovať, ale veľmi mi to nešlo. Snažila som sa písať malým písmom. Skončila som o polnoci, ruka nutne vyžadujúca regeneráciu. Pôvodný dvojhárok som zabalila do ďalšieho a tiež som ho nadpísala, takže môj sloh mal teraz titulky dva a bol dokončený na novej strane druhého dvojhárku. Takto šetrím naše lesy, ja krava? A to sa stále snažím žiť ekologicky. Ale za sloh som dostala jednotku. Nič iné som ani nečakala. Ja mám vždy jednotku, hoci aj slovenčinárke sa moje veci zdajú príliš dlhé. Čím som to chcela pokračovať?
Aha, áno, myslím, že písanie je jedna úžasná vec. Rada čítam to, čo som napísala aj hľadám, čo by sa ešte dalo vylepšiť. Chcela by som sa venovať písaniu. Keď bol ku mne Boh taký dobrý, že mi dal môj talent, mala by som ho v živote využiť (práve v tomto momente mi otec už druhýkrát zavolal, nech idem domov. Z trávy. Určite zabudnem, čo malo byť ďalej a ja mám pritom pamäť celkom dobrú). Lenže to nie tak jednoduchá úloha, ak som dobrá len na krátke žánre veľkého rozsahu a niekedy sa mi skrátka písať nechce. A asi mi chýba trpezlivosť. A hlavne, na písanie potrebujem nejaký spôsob kľudu. Odkedy nesedím na tráve, ale doma, kde nie som sama, píše sa mi hošie. Vlastne sa sama sebe vôbec nezdám ako perspektívna spisovateľka. Musela by som všetko dokončiť na jedenkrát. Keď som hovorila o tom, ako nejaký vlastný príbeh začnem na začiatku rozpisovať, ale dostanem sa maximálne po jemný náznak prvej zápletky, práve som si spomenula, že by som to mohla podložiť troma konkrétnymi príkladmi v takom štýle, že pri príchode zázraku by z nich teoreticky mohla byť aj kniha.
Jeden som začala písať na konci prázdnin. Myslím, že predminulých. Vtedy som sa dostala najďalej. Potom ma to prestalo baviť. O rok neskôr som to konečne rituálne roztrhala, vytiahla na dážď a napokon zahodila. Z toho by naozaj nemohlo vyliezť nič dobré.. Dievča, ktoré by malo byť hlavnou postavou, bolo absolútne nezaujímavé. Obyčajné a bez fantázie. To je to najhoršie, čo môže byť. Druhý môj projekt bol už lepší. Myslím, že obdobie jeho vzniku sa datuje niekedy pred rokom, neviem. Dokonca by som v ňom možno aj pokračovala, páčil sa mi a trochu som sa v ňom videla. A ten tretí projekt - neprojekt...vznikol z nadšenia a možno z nudy. Bolo to v jeden utorok asi tak pred mesiacom a celý čas vyzeral veľmi nádejne. Celý čas znamená presne jednu voľnú hodinu. Potom skončil. Ale mohol by sa vrátiť. Keď som to konečne dala na papier, vychádza mi, že z mojich začiatkov bol asi doteraz najperspektívnejší ten druhý. Hoci donedávna som myslela, že tretí. Inak, tých začiatkov bolo ešte oveľa, oveľa viac. Väčšinou dosť hrozných a niektoré radšej existovali len mojej hlave. Ale vždy boli o slobode...a cestovaní - je mojou vášňou. Cestovanie je to najlepšie hobby pod slnkom. Aspoň, že tak. Taktiež som si povedala, že keď raz ja napíšem knihu, nebude o láske (je ich až-až). Ale už si ani tým nie som istá. Trebárs by do toho mohla byť zapletená, ale určite nebude hlavným motívom príbehu. Mimochodom, zdá sa mi, že teraz o sebe píšem akoby som to ani nebola ja. Naozaj som takáto. A v tomto bližšie nepomenovateľnom slohovom útvare som sa ani nesnažila byť vtipná. Vždy sa snažím byť vtipná a tak mi toto pripadá ako nudná blbosť. A je to stále o tom istom.Vlastne to také aj malo byť! V každom svojom slohu na niečo zabudnem, ale aj tak som s tým nakoniec celkom spojoná. S týmto zrejme nebudem...nevadí. Písaniu zdar!

Juchú, je to dokončené! Ale nejaké dlhé.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 P@trick♥Sb♥ P@trick♥Sb♥ | Web | 29. července 2009 v 15:19 | Reagovat

vidím že si ma zaradila do SB, kde sme si,, príliš veľký záujem nepoukazovali" xD...chcem to vyvrátit....ako vyvrátit, nie vyvraciať xD dobre, k pointe...blog je pre mňa ako práca...fakt...keď niečo píšem, nech je to plnohodnotné a nech sa ľudia na tom aj zabavia...takže som si dal dovolenku a k,,práci" sa vrátim až v septembri....občas sem skočím a napíšem koment, nieže si ma však vymažeš...si vtipná holka...to fakt...aj ja rád píšem a jediným zamestaním je môj román, ktorý je v procese výroby...ak bude na svete, určite ti ho dám prečítat...a mám tie isté problémy...ked niečo píšem, napadá ma 105456415746816 vecí naraz a potom na to zabudnem...:D:d neboj, to je spisovateľský syndróm xD zatial sa maj...uživaj si prázdniny :) vrátim sa v septembri, nieže si ma vymažeš :P tak zatial ahoj :D

P@trick♥Sb♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama