.
"Múdrosť neprichádza vždy s vekom. Niekedy vek prichádza sám..."
"Robili sme čo sme mohli, menej sa už nedalo."
"Life isn´t black and white. It´s in shades of Grey!"
Ja už ani netuším, či sa sivá po anglicky povie gray alebo grey...
Abnormally addicted to McLeod´s daughters, Grey´s anatomy, Twisting and shouting and The Beatles..., country music, going crazy, travelling and fantasy.
"Since the day they got married He´d been dreaming ´bout the little baby booooy Someone he could take fishing Throw the football and be his pride and jooooy He could already see him holding the trophy Taking his team to state But when the nurse came in with a little pink blanket All those big dreams chaaaanged!" :D
"Kto ma nepozná, môže ľutovať. Kto ma pozná, už ľutuje."
"Život si nemožno vybrať, ale je možné niečo z neho urobiť."

Červenec 2009

Esbéčkárenie...

30. července 2009 v 23:07 | LuLu |  Around blog
Zase sa teším z nového SBčka. Teda, nie už tak nového, ale bola som príliš lenová a...zamestnaná? (ehm, ani nie *angelface*) na to, aby som napísala tento článok. Mojím novým SB je moja kamoška a spoluhaluzáčka Domushqa spolu s Matushqou a adresa ich bolgu je crazygirls31.blog.cz, takže ich nezabudnite navštíviť. Kto tak neučiní, toho zbijem :pD.


Ako (ne)vznikajú spisovatelia...

28. července 2009 v 20:34 | LuLu |  My writings
Po dlhšej odmlke vám tentokrát prinášam svoj nový....no, nový...úvahovitý výtvor. Pôvodne som niečo takéto vôbec neplánovala napísať, ale je fajn, že som sa, le tak sama pre seba mohla vypísať, a aj keď je to podľa môjho skromného názoru a pohľadu po tom, čo to pár týždňov len "stálo v zošite" blbosť, možno mi teraz to písanie pôjde lepšie. A zase sa o mne dozviete niečo nové.
Topic je taká, že...hodilo by sa to možno skôr ako bežný, úvahový, kecálkový článok na blog a nie ako pisateľský výtvor, na ktorom som pracovala výraznejšie, tým, že som ho neplánovala použiť "len ako článok na blog" ale proste ako niečo, útvar, hoci je ťažko určiť žáner, ale ten má svoju formu a dĺžku. Trošku inú ako bežné články, ktoré píšem priamo v počítači.
Ak vás to zaujíma, dajte sa do toho...

Moje najnovšie neveľmi zaujímavé zistenie - mávam len také, ale pre mňa sú v prvých piatich minútach po tom dôležité. Neskôr na ne väčšinou zabudnem. Čo je ale škoda, lebo niekedy zistím čosi o tom, ako by som sa mala správať a aká by som mala byť, je to možno aj podstatné, ale mne sa to stratí medzi ostatnými, a ja to zabudnem! Toto nové zistenie mi však skutočne veľký úžitok neprinesie - že proste keď začnem písať nejaký príbeh, vždy sa dostanem len k tomu nepodstatnému začiatku a ten ma baví. Keď prestanem, už sa k mojej hovadine nedokážem plnohodnotne vrátiť a pritom by z toho mohlo vyliezť niečo dobré.

Absencia akejkoľvek kreativity

17. července 2009 v 22:17 | LuLu |  ---kecKútik---
Hello, dollys! Juchuchú, hurá a som tu! Dovolenku (rodinnú) som v relatívne zachovanej miere duševného zdravia prežila, dokonca som sa tam sem-tam, prípadne v určitých častiach dňa alebo noci mala celkom dobre, ale to neznamená, že tu teraz zo mňa bude nejaký úžitok (A). Je proste leto a komu by sa cez prázdniny chcelo plniť si povinnosti...hoci len blogové.


Najúžasnejší ľudia akých som kedy stretla

7. července 2009 v 8:00 | LuLu |  ---kecKútik---
Momentálne som si uvedomila, že toto asi aj tak nikto neprečíta, no niežeby mi to vadilo :D. A prepáčte za preklepy, už som nemala čas to opravovať :p.
Toto som chcela vymeniť za záhlavie, ale technika ma zradila (A):


Keď už sa mi nepodarilo prepísať včas tú moju "neúvaho-úvahu" o ehm, písaní...a databáza blog.cz má problémy s vkladaním obrázkov, čo ma teda skutočne nepotešilo, rozhodla som sa pred odchodom (v čase vydania tohto článku už som tam) na rodinnú dovolenku (:-OOO) zrealizovať aspoň môj článok o ľuďoch, ktorí nejak ovplyvnili môj život, ľuďoch, ktorí sú pre mňa dôležití alebo ľuďoch, ktorým by som sa v niečom chcela podobať....nebude ich až tak veľa, hoci poznám pre mňa dôležitých ľudí ako napríklad mamu, ale vybrala by som len niekoľko skutočných skvostov, ľudí, ktorí na mňa niečím zapôsobili, často vďaka určitej situácii. Iste, každý má svoje chyby a nehovorím, že na ľuďoch, ktorých v tomto článku spomeniem obdivujem všetky ich vlastnosti. Ale je ich viac ako na ostatných alebo ma k nim priviedla istá životná situácia a vďaka tomu som zistila, akí sú skvelí. A hlavne musím vedieť, že pre mňa znamenajú veľa.
Takže, úžasných ľudí som stretla....
v rodine: babka z otcovej strany - skvelá žena, stále ma prekvapuje, stále je veľmi aktívna a mnohokrát mi tie životné múdrosti bolo ľahšie prijať od nej jej trpezlivým spôsobom, ako trebárs od rodičov. Napriek tomu, že jej zomrel prvý syn keď mal len 3 mesiace, obdivujem ju za to, že je taká aká je. Celý život robila učiteľku a nikdy som ju nepočula sťažovať sa. Je vtipná, rada s vnúčatami hrá karty, vyvára, stále chodí von, jazdí na bicykli, robí v záhrade, vždy sa teší keď prijdeme a ja tam chodím rada. Keby som nemala babku, akú mám, chýbalo by mi to.
teta (otcova sestra) a zároveň moja birmovná mama - možno mi niektoré jej vlastnosti nesedia, ale tých je málo. Je logické, že jej asi občas už s bratom, sesternicou, bratrancom a tak, lezieme na nervy :D. Totižto najradšej by som na nej visela stále. Pracuje ako psychologička a je super. Nemá deti ani manžela, ale mne sa páči ako žije. Pôsobí šťastne, je stále taká príjemne uvoľnená, alebo aspoň ja ju tak poznám. Je pre mňa veľkým príkladom napríklad v cestovaní. Nebojí sa spoznávať nové krajiny, stále niekam chodí a ja by som chcela pre seba niečo podobné. Vždy nám navyše porozpráva všetko o tom, ako sa mala, prinesie fotky a úžasné darčeky. Nevážim si ju kvôli nim, ale je zaujímavé, že vždy trafí niečo, čo sa mi páči. Bola som rada, keď súhlasila s tým, že bude mojou birmovnou mamou. Moju tetu dva v jednom by som teda nevymenila za nič :p.
v škole: Čo už len dobré sa dá stretnúť v škole? No možno by som tomu sama niekedy neverila, ale je toho celkom dosť.
Majka, Vanči, Lucka, Roži, ale predovšedkým Mišulik - mojich 5 kamarátok, pri ktorých si uvedomujem, že som ich často nedoceňovala. Sú úžasné a mám veľké šťastie, že ich mám. Spojila nás naša, inak vcelku taká divná, trieda a už viem, že im môžem veriť, že sa s nimi môžem porozprávať a že keď sme všetky spolu, ozaj sa stále smejeme. Baby, máte pre mňa veľký význam a každá z vás má vlastnosti, ktoré ma vytáčajú, ale bez nich by ste to neboli vy a každá má tiež vlastnosti, ktoré obdivujem - že Vanči je nad vecou, Majka je svedomitá, Lucka je skromná, Roži sa nebojí za niečo postaviť, Mišulik je tu pre mňa, hoci som na ňu občas odporná a ešte mnoho ďalších...takže týchto 5 báb je asi tým najlepším, čo ma v škole stretlo.
učitelia - áno, aj učitelia vedia byť dôležití a možno ma práve oni najviac do života naučia. Hoci sa nedá povedať, že by som školu milovala, všetkých učiteľov bezhranične obdivovala alebo im nikdy nerobila naprieky, je ich dokonca mnoho, ktorých nemám rada (či už kvôli ich predmetu alebo ten predmet kvôli nim), za všetkých chcem spomenúť aspon dvoch.
Eva Šuchterová - pred polrokom odišla na materskú, ale vďaka nej som mala rada dejepis. Už na prvej hodine, ktorú s nami mala ako s malými primánmi sa uviedla ako milá, vtipná, veselá...s jej hláškami sa mi spájajú naozaj príjemné chvíle, jej hodiny boli zaujímavé a čo je ešte zaujímavejšie, ja si z toho dejepisu aj mnoho vecí pamätám :D. Hoci v podstate ju ako človeka takmer vôbec nepoznám, škoda, že po jej odchode sme nemohli dostať rovnako dobrú profesorku.
Ondrej Székely - toto sa mi bude ťažko písať. Mojím učiteľom bol zatiaľ len rok, ale keď ním nebude aj ten budúci, myslím, že sa na to môžem akurát tak vytentovať. Neveľmi dobrý úvod, ale tento učiteľ proste dokázal to, čo nikto pred ním nie. A nielen u mňa. Podstatné je, že vďaka nemu aj tá informatika, z ktorej som inak nevedela ani zaťať, bola znesiteľnejšia, nemohla som sa naňho hnevať, hoci mi na konci roka dal dvojku. Keďže má len 24, logicky by mohol byť študentom akýsi bližší. Odkedy som ho ja videla (a počula...wow :)) spievať v našom kostole, mala som ho rada :D. Celý rok som ho mala rada ako jeho žiačka. A odkedy bol s nami v Chorvátsku, mám ho rada aj "naozaj". Keď sa človek na to pozrie kriticky, je jasné, že to bol on, vďaka komu bolo toto Chorvátsko také úžasné a že by som tam ešte najradšej ostala. Lebo máme vďaka nemu kopec skvelých zážitkov, ozvláštnil to tam, mal nervy na to, stále sa s nami rozprávať, bol vtipný a niekedy hovoril a robil veci, ktoré by som skutočne od neho ani nijakého iného profesora nečakala. Vďaka nemu som sa naučila pozerať na učiteľov ako na ľudí z mäsa a kostí, ktorých sa oplatí spoznať (lebo Székelyho už poznám a vlastne ešte stále nie). Síce, možno to funguje len naňho. Ale to situáciu veľmi nemení. Dobre, z istého pohľadu preňho mám slabosť, to je jasné. Ale môže si zato sám :D.
vo voľnom čase: Domča - jedna z báb, ktoré som spoznala na tanečnej. Vydržali sme v nej spolu dva roky a medzitým sa Domča v podstate stala mojou kamoškou a ja som si ju začala vážiť preto, aká je - má komplikovanú povahu, ale je super :D. Aj keď jej je smutno, nikdy to na nej nevidieť, stále sa smeje a robí na tanečnej dobrú náladu. Aha, a je skvelá herečka, bolo super, že sa nehanbila hrať princa, keď som ja bola Snehulienka (A).
Alenka - pre zmenu naša tanečná trénerka. Som strašne rada, že mi ju osud postavil do cesty. Práve som si uvedomila, že vlastne aj ona je pre mňa človekom s mäsa a kostí (hurá :D). A to už dosť dávno, takže mi nemôžte plnohodnotne vyčítať, že som zaťažená na Székelyho. Alenka je úžasná, v prvom rade v tom, že zo mňa tanečne dokázala vydolovať niečo, o čom by nikto nepovedal, že to tam vôbec je. Hoci nie som skvelá tanečnica, vždy keď prídem v pondelok poobede do ESKa, cítim sa super a viem, že ma niečo baví tak, že potom v prípade potreby na tom dokážem aj zamakať a snažiť sa. Pri Alenke mám v druhom rade pocit, že sa s nami rozpráva ako so seberovnými, taktiež obdivujem jej vlastnosti, dokázala sa mi poďakovať, gratulovala mi k narodeninám, pochválila mi niečo, čo som mala na sebe...a začo ju mám možno najradšej, je to, že mám dobrý pocit zo seba. Aj keď niekto by ma mohol hneď odpísať, ona vo mne niečo vidí...to je na tom to super. Aha, a má príjemný humor ;).
na internete: Zaregistrovať sa na www.rokfort.sk bolo jedno z mojich najlepších rozhodnutí v posledných pár rokoch a aj preto ma mrzí, že už na Rokfort mám tak málo času. Ukázal mi, že na internete sa to dá aj seriózne, človek si tam môže nájsť aj ozajstných priateľov a keby aj nie, aspoň sa tam k nemu správajú ako k osobnosti, môže sa prejaviť a zlepšiť v mnohých veciach aj sám pre seba. Predovšetkým prebudiť svoju kreativitu. Veľa mi dali všetci moji spolufakultníci s ktorými som prežila desiatky príjemných večerov a za všetkých spomeniem Llyr (alebo aj Martinu), ktorá je rovnako skvelá v RPG ako aj v RealLife. Dúfam, že sa ešte stretneme. A nebude to len raz.
Momentálne viac takýchto ľudí už zo seba nevydolujem, ale myslím, že to netreba preháňať. Už je môj článok aj tak dosť dlhý vďaka opisom jednotlivých osôb, ale tie si to zaslúžia. Dúfam len, že sa niekto dostal až na koniec (A). Lovu zdar!

Zase jeden grafický dáreček...

6. července 2009 v 22:00 | LuLu |  My graphics
U mňa sa vyrábanie vlastno-no dajme tomu, že ručných - prianí k narodeninám a všetkým možným dňom v kalendári, ktorých pomenovanire prekvapujúco začína slovom Deň..., stalo už pomaly pravidlom. Vždy si aspoň vtedy nájdem dosť času na výrobu grafiky. Vždy mi pritom aspoň raz spadne Photoshop, a ja to, síce s patričným hnevom, ale nejako, zachránim. Je to taká milá tradícia. Tentokrát mala moja super kamarátka Majka 16 a využila som tému práve prežitého nášho spoločného Chorvátska - tu je výsledok, a myslím, že aj celkom ujde ;).

Keď už vám sem nemám akú inú grafiku dať :p.


Australia

5. července 2009 v 17:00 | LuLu |  Iné picty
Opäť som vytiahla picty na nejakú tému, tentokrát tak napoly geografickú :p. No, a pri mne nie je žiadnou záhadou, čo za svetadiel som si asi na ne mohla vybrať...všetky sú z devíka. Takže...len niekoľko obrázkov vystihujúcich Austráliu v rozličných štýloch, na rozličných miestach a s rozličnými pohľadmi...

Hlášky z Chorvátska

4. července 2009 v 20:52 | LuLu |  ---kecKútik---
Tramtadadám, konečne to zverejňujem :D. Už som asi spomínala, že "Letný ozdravovací pobyt v Chorvátsku" organizovaný naším ústavom zvaným Gymnázium, stál za všetky drobné. Vážne, ja dodržiavam tradíciu a chodím od prímy, už piaty rok a myslím, že je to v podstate aj každým rokom lepšie. Konkrétne, tento pobyt bol najlepší ;). Asi by som sa mohla aj ďalej opisovačým spôsobom rozkecať, ale momentálne na to nemám slinu a hlavne čas, takže sem hodím naše hlášky, ktoré inak Chorvátsko 2009 perfektne charakterizujú :D. Mám zapísaných asi 8 strán a za každý deň vyhlásenú hlášku dňa ♥. Sem nedám všetky, predsalen, užiť si tú situáciu, je miliónkrát lepšie, hlavne keď ide o situačnú komiku, ale aj tak...pri niektorých vám jemne priblížim kontext - nech sa páči ;).

Naša skupina (vedúci p.p. Štefančík) - (Ne)oficiálne nazvaná aj Štefančíkovi trtkovjé↓↓↓
Asi by som sa mala priznať, kde som tam ja...ale myslím, že ma spoznáte (A)...hľadajte copíky

Noc v múzeu 2

1. července 2009 v 22:14 | LuLu |  Filmový svet
V pondelok sme na tom boli so školou...wow, uvedomujm si ja vôbec poriadne, že už je koniec školského roka??? Veď to je super! (to znamená, že aj pri tejto mašine budem menej :D) Keď v posledné dni školy nie je čo robiť, zíde sa. Lístok stál len 3 eurá a celkom príjemne som sa zabavila.
Noc v múzeu 2 je pokračovaním filmu spred dvoch rokov o nočnom strážnikovi Larrym, ktorý osamie v múzeu s nezvyčajnou doskou a množstvom svojských exponátov. Tie sa preberú k životu a je viac než isté, že Larryho čaká poriadne rušná noc. Teddy Roosevelt sa preháňa po múzeu na koni, príslušníci rôznych kmeňov sa púšťajú do boja, a obrovská kostra T-Rexa pije z fontánky na chodbe...
Jednotku som nevedela, aj keď som o tom počula a nebránila som sa tomu, vidieť ktorýkoľvek z týchto dielov. Asi som nič nečakala a nemalo ma čo sklamať. Noc v múzeu 2 je podľa mňa príjemná oddychovka, ktorá postupne nabrala spád aj vtip, nanašla som v tom nič hlboké, ale v kine som sa cítila fajn. Všetky živé exponáty mi boli v podstate sympatické :D. Takže - keď nechcete nič zložité a chcete sa odreagovať, odporúčam. Hoci zatiaľ všetci, čo videli jednotku, mi tvrdia, že je lepšia.
Trailer nie je až taký podarený ako by mohol byť, ale nech sa páči:


Fools Garden - Lemon tree

1. července 2009 v 17:22 | LuLu |  ---bordel---
Pokračujem s pesničkovými článkami :). Táto konkrétne je...obyčajná. Nebola som z nej na vetvi ani nič podobné. A pravdou je, že začína aj pokračuje úplne otrasne, ale vyváži to ten refrén. Ten sa mi naozaj páči, aj keď je to možno to jediné z celého...celku :p. Otázka znie, prečo to sem vôbec dávam?
Nuž neviem, zase sa mi chcelo pridať sem nejakú pesničku a zapáčilo sa mi to práve keď som počula ten refrén spievať, nie Fools Garden, ale niekoho, koho poznám. Povedala som si, že aha, toto mi je nejaké známe...a doma som si to vypočula celé. Niet nad tú moju prvú refrénovú verziu :p. Plná a pôvodná je....horšia :D. Lebo ani s tým hlasom to nie je ono.



Ale vážne, ono je to celkom známe..poznáte niekto?