.
"Múdrosť neprichádza vždy s vekom. Niekedy vek prichádza sám..."
"Robili sme čo sme mohli, menej sa už nedalo."
"Life isn´t black and white. It´s in shades of Grey!"
Ja už ani netuším, či sa sivá po anglicky povie gray alebo grey...
Abnormally addicted to McLeod´s daughters, Grey´s anatomy, Twisting and shouting and The Beatles..., country music, going crazy, travelling and fantasy.
"Since the day they got married He´d been dreaming ´bout the little baby booooy Someone he could take fishing Throw the football and be his pride and jooooy He could already see him holding the trophy Taking his team to state But when the nurse came in with a little pink blanket All those big dreams chaaaanged!" :D
"Kto ma nepozná, môže ľutovať. Kto ma pozná, už ľutuje."
"Život si nemožno vybrať, ale je možné niečo z neho urobiť."

Ako vyzeral môj pondelok?

13. května 2009 v 23:04 | LuLu |  ---kecKútik---


Pondelok bol rozhodne....zaujímavý a perný štart do tohto týždňa. Dalo by sa expresívne povedať, že som sa hnala ako zdutá koza a už som si to pekne spisovala a vypisovala sa z toho v pondelok na Rokforte pre všetkých, ktorí to boli ochotní čítať Emoticone 93. Je to na dlhú reč. Emoticone 94 Takže....takto pekne som si zorganizovala čas Emoticone 85 :


náhradný program cez prijímačky Emoticone 83Emoticone 88Keďže vo štvrtok máme skladať skúšky z Predlekárskej prvej pomoci a profka nás za ten polrok nič nenaučila, išli sme za odborníkmi Emoticone 85
Všímajte si časy:
8:20 - matika
9:45 - 5-minútová prestávka
do 10:20 - ďalšia matika
hodina na presun k nákupnému centru Polus (načo až tak veľa?Emoticone 94)
11:30 - po 20-minútovom rozchode v Poluse (len sme tam tak pobehali), keďže sme samozrejme prišli skoro, sa plánovane stretávame pred vchodom.
11:40- naša "drahá" profesorka (ona je jednoducho neopísatelná, neskutočne neznášam jej prejav...proste nie je prototypom zlej kantorky, ale aj tak je to hrôza a strach. Keby nás prvú pomoc a onkologickú výchovu učil niekto iný, bol by to ozaj dobrý predmet ale takto je to vskutku otrasné) nám volá, že ešte máme ísť električkou dve zastávky inde a bude nás tam čakať nejaký chlap. Volala z mobilu kamošky z inej triedy mojej kamarátke, ktorá ju mimochodom neznáša ešte viac ako ja, a tú profku, čo tam bola s nami aby nás tam doviedla, k telefónu ani nechcela
12:30 - už sme tam a čakáme, lebo 1.A., ktorá tam bola pred nami, ešte neskončila. Podotýkam, že podľa plánu o 13:30 máme byť doma.
12:45 - sme rozdelení na dve skupinu a prvá, kde som ja, robí teoretickú časť s našou "úžasnou" profkou a je to strašne nudné a...najradšej by som ju za ten jej prejav zabila. Volá mi otec (vibruje mi vo vrecku mobil), ale radšej mu nezdvíham. Druhá skupina samozrejme začala neskôr, čo znamená, že aj neskôr skončí a my budeme čakať kým sa dostaneme na rad.
13:10 - našťastie sme skončili ale nanešťastie čakáme, kým skončia oni. Volám otcovi, čo chcel a on, že mam hotový občiansky a že by sme preňho dneska mohli ísť. Dohadujeme sa a keďže viem, že nás tu ešte budú držať minimálne hodinu, aj mu to poviem, a okrem toho, dnes mám ešte mať o 15:30 tanečnú. Takže sme sa dohodli, že keby som medzitým mala čas, môže ma zobrať a pôjdeme vybrať OP, ale keby mi už ostávala len polhodina alebo tak, necháme to. Mimochodom, ešte sa musím ísť domov najesť.
Naši chalani počas prestavky úmyselne rozostrili obraz na premietačke (ktorú sme s našou profkou aj tak nepoužili) a vymenili cedule pred dverami s nápismi Teoretická a Praktická časť.Emoticone 97
13:30 - mali by sme už odchádzať, ale ledva sa dostávame na rad.Tá praktická časť bola napokon celkom dobrá (hlavne preto, lebo nebola s našou profkou a tí ľudia boli aj celkom vtipní), ale tiež to trvalo ešte dlhšie ako tá teoretická a mňa pomaly začala chytať nervozita, aj ked som sa z miery nenechala vyviesť. To, že by som si mala vyzdvihnúť občiansky mi nevadilo, aj keď to náhodou nespravím, skôr ma znervózňovalo, že ešte musím zavolať otcovi, odkiaľ ma bude chcieť brať atď, atď. Okrem toho mi posielala smsku mama, že mám hotový občiansky a mám sa dohodnúť s otcom. Odpísala som jej, že už to viem.
14:20 - druhá skupina skončila.
14:45 - skončili sme aj my, konečne som si prešla stabilizovanú polohu, resuscitáciu všetkých bábik v troch veľkostiach, Heimlichov manéver (napokon sa mi to ako-tak podarilo, aj keď Charlie bol tvrdýEmoticone 82, ale chcela som už hlavne ísť domov a nech tam nemusím čakať, kým to spravia aj ostatní). Vyťahovanie z auta sme nakoniec ani nerobili, ale našťastie viem, ako to má vyzerať Emoticone 94. V podstate som si to všetko celkom zapamätala.
15:00 - konečne odchádzame, no profka sa za nás ešte ponúkne, že im upraceme stoly. Našťastie odmietli, ale dali sme im trochu nabok stoličky, kôš a tak...ja by som im rada aj pomohla, ale povedla som jej (takmer som na ňu vyštekla), že už som mala byť niekde inde. Po tomto dni som totiž na ňu bola vrcholne naštvaná. Mám polhodinu na príchod domov, obed a odchod na tanečnú. Volám otcovi, že dnes ten občiansky fakt nestíhame.
15:12 - odchod k Polusu, ideme na päťdesiatku, jedna práve odišla (videli sme z električky), no zjavne meškala
15:18 - má ísť paťdesiatka a vidíme ju niekde v kolóne, ktorá veľmi decentne pomaličky postupuje k zastávke
15:24 - cvikám si lístok. Potrvá ešte takmer polhodinu, kým sa dostanem na moju cieľovú zastávku. Medzitým volám kamoške Domči z tanečnej, že sa musím ísť domov najesť a budem meškať. Kamoška zo školy, ktorá so mnou chodí na tanečnú to radšej vzdala, lebo býva v Bernolákove, nechcelo sa jej a išla na obed do Polusu. Domča je na ňu naštvaná, že nepríde.
15:50 - som doma, nikto tam nie je, brat už pravdepodobne odišiel na svoju inú tanečnú, a kde je mama, to neviem. Oco ma pri ceste z roboty dôjde vyzdvihnúť z mojej tanečnej.
15:58 - zohrievam si jedlo, príde mama, prezlečiem sa z riflí do šortiek, zjem luskový prívarok s vajcom, mame poviem, čo a ako, ona mi povie, nech sa neženiem, aby ma niečo nezrazilo a že je dopravný kolaps (čo som po tej jazde päťdesiatkou už tak nejak tušila) a mám ísť radšej električkou alebo pešo. Vraj som nebola sama, kto išiel busom domov polhodinu. Povedala som jej, že pôjdem pešo, lebo sa mi nechce trepať na druhú zastávku, kde stoja aj električky.
16:05 - ked som volala s Domčou, pýtala sa ma, že kedy prídem, či do štvretej a ja na to, že možno/asi. Teraz teprve opúšťam dom (aj tak 15 minút, to je dobré Emoticone 90Emoticone 82) preložila som si veci a svinským krokom sa pešo poberám na tanečnú (našťastie je to len jedna zastávka, ale dosť dlhá cesta ešte z domu na zastávku a z druhej zastávky do centra voľného času a vôbec, je to taká dlhšia vzdialenosť, cca na 7 minut beho-chôdze, musím ísť popri ceste (mne to tvalo 7 minút, ale bežne to trvá asi o niečo dlhšie).
16:20 - šťastne som dorazila k CVČ! Čo na tom, že už som tam mala hodinu byť. Som spotená a pichá ma v boku či ktovie čo, ale aspoň som sa fajn prešla a po mnohých peripetiách došla na tanečnú. Počas cesty po žiadnej 78-čke ani smradu, takže som usúdila, že som spravila dobré rozhodnutie.
16:30 - zistila som, že som prišla o rozcvičku (aké prekvapivéEmoticone 89), takže mám pozitívny bod tohto dňa, napojila som sa do nejakého umeleckého procesu, ani som sa neprezliekala a hrali sme Snehulienku a štyroch trpaslíkov (a jeden ešte aj chýbal, takže boli len traja) - niečo v štýle medzi divadlom a scénickým tancom, ale zatiaľ to nie je poriadne ani jedno, ani druhé. Hrám Snehulienku, takže predtým museli improvizovať. Ale na to sme v našej tanečnej už zvyknuté. Inak, je to taký pribeh, že sa tam dá vymyslieť a povedať úplne čokoľvek Emoticone 85. Keď som sa pýtala trpaslíka Betky alias Šťastka (má 9 rokov), kde je ten 4., keď sú tam 4 hrnčeky, odpovedala, že je na nočnej Emoticone 89. Šúlali sme sa ešte 5 minút a naša trénerka Alenka najviac, skoro spadla zo sedačky Emoticone 89.
16:50 - prestávka. Podrobne som Alenke vyrozprávala všetko, čo sa mi dnes stalo Emoticone 93. Bola ochotná počúvať ma Emoticone 93.Baby mi púšťali na mobile super vec :D To poznáte také, že maturantská alebo študentská alebo aká pesnička?
17:25 -"To už odchádzame? Však aj som len teraz došla" Emoticone 97 Ale som rada, že som na tú tanečnú išla, aj keď som sa spotila ešte viac, fakt mi zlepšila náladu a bolo to super.
potom príchod domov, večera, nachystala som si veci do školy, do učenia som sa s najväčšou pravdepodobnosťou ani nekukla, poriešila, čo sa dnes stalo, poliala kvety na okne a mama ma opäť trochu ponaháňala od tohto pekelného stroja...

a to som sa tešila, že ako skoro budem doma a ešte možno niečo stihnem urobiť Emoticone 85
a najviac sa bojím toho, že zajtra robíme tie skúšky, o jedenástej máme skončiť a ja mám o pol štvrtej programEmoticone 85. Ten občiansky som si radšej bola vybrať už dnesEmoticone 83.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lulush Lulush | Web | 17. května 2009 v 17:28 | Reagovat

whuu ja dakujem tez za pochvalu :D
btw ten obrazok xDxDxD lebka..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama