.
"Múdrosť neprichádza vždy s vekom. Niekedy vek prichádza sám..."
"Robili sme čo sme mohli, menej sa už nedalo."
"Life isn´t black and white. It´s in shades of Grey!"
Ja už ani netuším, či sa sivá po anglicky povie gray alebo grey...
Abnormally addicted to McLeod´s daughters, Grey´s anatomy, Twisting and shouting and The Beatles..., country music, going crazy, travelling and fantasy.
"Since the day they got married He´d been dreaming ´bout the little baby booooy Someone he could take fishing Throw the football and be his pride and jooooy He could already see him holding the trophy Taking his team to state But when the nurse came in with a little pink blanket All those big dreams chaaaanged!" :D
"Kto ma nepozná, môže ľutovať. Kto ma pozná, už ľutuje."
"Život si nemožno vybrať, ale je možné niečo z neho urobiť."

12. diel...alebo Chalani a čo s nimi

1. září 2008 v 16:07 | LuLu |  *komiks-keď jedna a jedna nie sú dve*
Hurá, sláva, po sto rokoch ďalší diel na svete xD
Rebecca:
- Ahoj Becky - napísal mi. Fakt som nevedela, čo mám na to povedať. A ani som si nevedela vysvetliť, že v tejto chvíli s ním absolútne nechcem hovoriť. Čo je to so mnou? Ok, možno to bolo tým, čo sme sa dozvedeli o Christianovi, alebo vo mne zanechal ani nie tak hlboké, ako skôr zmiešané, pocity a myšlienky rozhovor s Ianom. Bola som si istá, že mám rada jeho a nie Setha. Ale nie ako muža. Proste...ako kamaráta. Ktorý by dokázal rozjasniť váš deň, nech by bol akokoľvek čierny a ako človeka, s ktorým som si teraz pripadala blízka, akoby sme sa poznali celý život...ale netúžim mu vyzliekať tričko ako Sethovi. Lenže, to nie je tá správna cesta. Susan by mi práve pogratulovala k umúdreniu sa, no pre mňa to bola len ďalšia životná pravda. Alebo holý fakt.

Uvažovala som, čo mu mám odpísať a po chvíli sa mi podarilo naťukať len:
- Odkiaľ máš moje ICQo? - aspoň to malo pointu. Síce chabú, ale malo.
- No hádaj trikrát. Od Kate predsa - tak to ma muselo rozosmiať. Ešte som nepočula o situácii, že by nejaká baba dávala svojmu priateľovi kontakt na inú babu. Aj keď - Kate je Kate.
- Vlastná baba ti dá kontakt na mňa xD ?
- Mala by sa báť? xD Si pekná baba -
no...a čo na toto teraz povedať? Žeby hrať jeho hru? Lenže čo ňou vlastne chce dosiahnuť?
- To mi už zopár ľudí povedalo.
- Právom. Napadlo ťa niekedy, že by sa z toho dalo čosi vyťažiť?
Čo tým myslí? Nie je to nejaké...drzé? Neodpísala som. No on sa asi po minúte ozval znova.
- Nechcela by si robiť modelku? - aha. To mi už tiež pár ľudí povedalo. Problém je v tom, že ja ju už niekoľko rokov naozaj príležitostne robím.
- Keď ťa to zaujíma, tak ja občas nejaký fotomodeling splaším.
- Fakt? Lebo ja mám teraz rozbehnutý jeden taký projekt a teba by som rád angažoval xD
- Hmm..no, rozmyslím si to. Lenže mám záväzky voči jednej agentúre.
- To by sa dalo vyriešiť...hmm...a mohla by si zobrať aj ségru.
Čo? Susan a modeling? To bude vtipné! xD Niežeby Susan bola nejaká šereda, ale...proste ona, módne kolekcie, šminky, pózy, našpúlené pery a tak, to dokopy nejde.
- Opýtam sa xD. A Kate čo, neangažuješ?
- Nechce. A aj mne by bolo divné pracovať v modelingu s priateľkou. Takže sme dohodnutí? Bola by ťa škoda.
- Poviem ti do konca tohto týždňa. Teraz idem spať. Maj sa.

- Pá.
Zdvihla som sa, lebo v tej chvíli už bolo na mňa tých zážitkov z dnešného dňa priveľa a po všetkých tých rituáloch á la orálna hygiena (verím, že takých nevzdelancov tu nemáme, ale aby si náhodou niekto niečo nemyslel, tak orálna hygiena je tá, pri ktorej sa používa zubná kefka!) som ochotne zaľahla do postele.
.
.
.
.
.
.
.
- Rebecca a fakt to musí byť? Veď ideme len do mesta. Na bežný nákup.
- Ale budeme po ňom chodiť! Čož znamená...musíme vyzerať perfektne a ty obzvlášť.
- Ja sa z teba raz zbláznim. A prečo ja?!
- Čo keď náhodou stretneme Christiana?
- Ani mi ho nespomínaj. A aká je prosímťa tá pravdepodobnosť?!
- Ver mi, že veľká - viem predsa, čo hovorím. Nie som vyšinutá...ok...ale ja fakt nie som! Mám takého tušáka, že Christian sa nám dnes určite priplichtí do cesty.
- Rebecca...ja viem...prosímťa, teraz ma nezabi, ale...to, že tebe to momentálne s chalanmi nevychádza, to ešte neznamená, že mi musíš robiť dohadzovačku.
Fakt som mala nejaký divný, ranný, vyšinutý duševný stav. Vôbec som sa nenaštvala.
- No tak, Susan. On sa k tebe dohodil sám. A keď ťa stretne takto nastajlovanú, garantujem ti, že úplne spadne na zadok.
- Čo ja viem... - opäť to bola tá neistá šedá myška Susan - Nie je toho make - upu trošku priveľa? Chápeš, tie oči...
- No tak. Len na to nie si zvyknutá. Ale to neznamená, že by to pôsobilo neprirodzene. Pamätaj, že keď ta učešem a namaľujem ja, vždy to bude vyzerať dobre.
- Ach jaj, čo mám s tebou robiť?
- Vieš čo, už sa toľko neobzeraj a poďme.
- A si si istá, že to tvoje tričko...?
.
.
.
.
.
.
.
.
A tak sme išli do mesta.
...do potravín ("Áno, naozaj potrebujeme ďalšie kilo pomarančov"...stavím sa, že sa tam čo najdlhšie zdržiavala len preto, aby mala čo najmenej možností stretnúť Christiana. A on určite nie je človek, ktorý by chodil na veľké, poldňové nákupy do potravín, ako rodiny s deťmi a dôchodcovia).
...do parku (Susan sa realizovala. A samozrejme, jej hotdogy zmizli zo stola skôr, ako sa tam vôbec objavili).
...do obchodu s oblečením (to som sa zas realizovala ja xD. Vždy, keď idem na nákupy, skončím v nejakom butiku a vždy potom aj s nejakou taškou, v ktorej je nové tričko, nohavice, sukňa, čelenka, alebo najlepšie všetko dokopy).
...a do ďalšieho obchodu s oblečením. Samozrejme, ako inak, moja predtucha sa naplnila a stretli sme koho iného, než Christiana. To si nikdy neoblečie nič iné ako tie pásikavé hadry?! Mám pocit, že návšteva nejakého takéhoto obchodu mu fakt prospeje.
- Jééj, Susan, kde si sa tu vzala?
Susan smerom ku mne nahodila trpiteľský výraz, no ja som na ňu len žmurkla a odobrala sa iným smerom.
- A snaž sa! - ešte som zasyčala na poslednú chvíľu a ona, keby stihla, určite by sa pozrela tak škaredo, až by sa mi prevrátil žalúdok. Ja som sa však už zatiaľ pobrala preč s jemne pobaveným zadosťučinením na tvári.
- Ahoj Christian. No...čo myslíš, na čo asi chodia ľudia do obchodov?
- Hľadať psov v akváriach?
- Eh...aj xD. Proste nakupujem.
- Máš pekný top.
- To je sestrin, ale ďakujem.
- Sestra má dobrý vkus. Ale stavím sa, že tebe sa hodí viac.
A tak to pokračovalo. Môžem spokojne koštatovať, že môj plán sa celkom vydaril. Bavili sa spolu totiž dosť dlho, smiali sa na tom, akú mikinu by si mal kúpiť, pretože na všeobecný podiv mu aj Susan povedala, že táto vyzerá ako väzenské pyžamo. Len sa zasmial a povedal, že nielen jej sestra, ale aj ona má dobrý vkus. A nakoniec sa ponúkol, či ju môže odprevadiť domov!
Nie, neopočúvala som ich. Fakt xD. Ale smiali sa fakt nahlas a to, čo som zachytila som si spracovala. Keďže sa bavili možno aj hodinu, nebolo sa už kam vytratiť.
- Ja...veľmi rada, ale ešte sme s Rebeccou chceli ísť do nejakého obchodu...
- A...mohol by som ísť s vami?
- Vieš, jej by to asi bolo blbé. Aj mne...
- Takže som otravný xD.
- Nie si.
- Mne to nevadí . Budeš vtipne úprimná xD.
- Fajn, si xD.

- Mne to vadiť nebude - zapojila som sa do debaty a nenápadne som Susan vyplazila jazyk. Áno, som možno trochu mrcha. Neviem, prečo to vlastne robím. Ale bol by z nich pekný pár. Navyše, mohla by sa ho opýtať aj na rodičov. Nech niečo vieme o ňom a o Ianovi. Včera som mala pocit, že ju to trápi oveľa viac ako mňa, ale dnes pri tom ich cukrovaní na to určite celkom zabudla.

- Fakt? - opýtala sa Susan - Nooo, keď chceš, môžeš ísť s nami. Vlastne len kúpime tu na rohu čo bude treba a potom...potom sme sa ešte chceli poprechádzať. Tak, po meste.
- Bude mi potešením.
- Ja pôjdem navštíviť Kate. Je to kúsok - ozvala som sa s úsmevom a...
.
.
.
.
.
.
.
.
...takto to dopadlo:
Nakoniec ju predsa len odprevadil domov xD. Žašla som s Kate do čajovne a pripojila som sa k nim na ceste k nášmu domu. A hádajte, ktorú ďalšiu známu osobu sme nestretli? Setha xP.
Išiel z roboty (čo on vlastne robí? ako prišiel k takému kšeftu, ako je angažovanie modeliek by ma fakt zaujímalo) a na tom, ako bol naobliekaný som sa ozaj musela zasmiať. Hoci, kým som ho nevidela, ani som si neuvedomila, že je vlastne október a takto po večeroch už aj celkom mrzne. Keď videl môj pohľad na ten jeho šál, len sa zasmial a povedal:
- Bolí ma v krku.
A k tomu ešte tak fajn zachrapčal. Nevedela som, čo mám povedať, nuž som bola ticho. Aj keď fakt, že chlap sa stará o svoje zdravie je niekedy ozaj na zasmiatie.
- Počúvaj, už si sa rozhodla ohľadom tej ponuky?
- Dajme tomu, že áno. Zoberiem to.
- Fakt? Tisíckrát vďaka. Bola by ťa škoda.
- Vážne? - uškŕňala som sa, zadržiavajúc smiech.
- Nie, vážne...si primerane vysoká, výrazný typ, máš zaujímavú tvár a husté, tvárne vlasy...
- No...ďakujem.
Chvíľu sme na seba pozerali bez slova a on potom odvrátil pohľad a opýtal sa:
- A čo sestra? Je pekná, mohla by si to vyskúšať - zdalo sa mi to, alebo mu hlas trochu preskakoval?
- Ešte som sa jej nepýtala, skúsim ju presvedčiť. Avšak, ako môžeš vidieť, tá už nápadníka má.
( Zdalo sa mi to, alebo ho naozaj chytila za ruku?! Nakoniec sa nechá zlomiť, to je jasné.)

- Čo?! Teda...mne sa Susan nepáči!!!
- Kľud, to bol vtip. Ty máš predsa Kate, nie? Mimochodom, lepšie si si vybrať nemohol. Kate je pekná, inteligentná, sebavedomá, nevešia sa na chlapa, je vtipná a ešte k tomu je blondínka. Pravá a pritom jej farba vyzerá ako ten najdokonalejší peroxid - prečo mu to vôbec vykladám? Musel to zistiť aj sám a okrem toho...páči sa mne, nie?
- Kate? Čo...teda...áno, Kate je skvelá. Tak...opýtaj sa sestry. Ja už pôjdem.
Slabo som sa usmiala a on mi venoval ešte jeden pohľad a potom odišiel. Nuž...vôbec tomu chlapovi nerozumiem. Vyzerá dobre, ale...myslím, že žiť sa s ním dá len veľmi ťažko. Ktovie, ako sa to asi darí Kate. My o ňom totiž nehovoríme. Napríkal dnes sme preberali, že sa cez leto vôbec neopálila (no čo, je chuderka bledokožá blondínka xD), ako sa jej darí v práci, Susaninho potenciálneho frajera, aké šaty videla na rohu Elton Road (podľa mňa sú úžasné, len škoda, že si ich kúpila), akú knihu číta a že mi ju požičia a prečo už pijem kávu len s kockou cukru.
Išla som do domu, no po ceste som si všimla, že nálada sa už naozaj uvoľnila.
Zrejme sa lúčili, lebo asi o tri minúty Susan prišla za mnou a opýtala sa, ako sa má Seth. Obide sme sa vrátili von a rozprávala som jej o jeho ponuke aj o tom, ako čudne sa správal. Na to nepovedala nič, no s tým modelingom sa po mojom presvedčovaní rozhodla, že to skúsi, hoci sa netvárila bohvieako isto.
Zatiaľ, čo som jej vykladala všetko čo mám nové, v snahe, aby to isté povedala aj ona mne, Susan nachytala zopár svetlušiek, ktoré vraj Christian obdivoval, lebo nečakal, že poletujú aj takto po uliciach. Nakoniec, ani neviem prečo, sme sa obe uložili na chodník, pozerajúc na oblohu a rozoberajúc všetko možné aj nemožné.
Pýtala som sa jej na Christiana a ona mi odvetila, že zistila, ako je to s ním a s Ianom. Že sú bratranci, pretože Leslie Burrowová je jeho teta a aj on žil donedávna len s mamou, ktorá sa volá Ayana Burrowová, a že vraj to som predsa chcela vedieť, keď som sa ich tak vehementne snažila dať s Christianom dokopy.
- Tak ty neveríš, že sestrička má na srdci tvoje šťastie? - to sme sa obe už smiali.
- Noo, celkom nie, radšej si vždy nechávam rezervu, aby ma neprekvapili nejaké zištné úmysly.
- Prosímťa.
- Ale si rada, že som to zistila, nie?
- Hej, aspoň vieme, na čom stojíme.
- A tebe sa vlastne...ktorý páči? Ian alebo Seth?
- Ty ma chceš naštvať, však?
...xD
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mia mia | Web | 4. října 2009 v 17:23 | Reagovat

Skvelé komixy. :D

2 Jajika Jajika | 31. října 2010 v 17:37 | Reagovat

Úžas pokračuj prosím prosím prosím

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama