.
"Múdrosť neprichádza vždy s vekom. Niekedy vek prichádza sám..."
"Robili sme čo sme mohli, menej sa už nedalo."
"Life isn´t black and white. It´s in shades of Grey!"
Ja už ani netuším, či sa sivá po anglicky povie gray alebo grey...
Abnormally addicted to McLeod´s daughters, Grey´s anatomy, Twisting and shouting and The Beatles..., country music, going crazy, travelling and fantasy.
"Since the day they got married He´d been dreaming ´bout the little baby booooy Someone he could take fishing Throw the football and be his pride and jooooy He could already see him holding the trophy Taking his team to state But when the nurse came in with a little pink blanket All those big dreams chaaaanged!" :D
"Kto ma nepozná, môže ľutovať. Kto ma pozná, už ľutuje."
"Život si nemožno vybrať, ale je možné niečo z neho urobiť."

10.diel...alebo Kokoska a ďalšie prekvapenia

26. března 2008 v 18:24 | LuLu-harakiri |  *komiks-keď jedna a jedna nie sú dve*
Tak, konečne som sa rozhýbala a uráčilo sa mi spraviť komiks...enjoy!
Susan:
O pár dní....
Tak, Rebecca opäť raz vyzerá ináč ;))....čo poviete na jej nový účes? Ona proste k životu potrebuje zmenu, nikdy dlho nevydrží tam, kde je...
A toto som ja. Vlasy mám už zase v normále. Rebecca tvrdí, že tie vyžehlené sa mi hodili viac, ale podľa mňa sú lepšie takto.
A čože je to tam za nami? No jasné, Pet Shop! Kde si chceme vybrať nejakého pekného hafana ;)....tak....ideme na to!

Samozrejme, že okrem zvieratiek sme sa pozerali aj po nejakom tom vybavení,ako sú košíky a ležoviská alebo misky.
Teda, hlavne ja....Rebecce sú podobné "nezmysly" úplne jedno....to ja som tá spoľahlivejšia, ktorá sa o všetky tie nudné, no potrebné veci stará....ona sa hneď pustila to skúmania všetkých živočíšnych druhov v obchode. Ale s tým morčiatkom jej to sekne, musí sa uznať.
Potom si išla obzrieť aj mačičky.....táto na ňu tak milo, prosebne pozerala...mám pocit, že k Rebecce by sa nejaká pekná mačička naozaj hodila. Lenže my sme chceli hafana...
Psov tam mali dosť veľký výber...chudák tento husky, ho tam nacpali do takého miniatúrneho boxu jak pre jazvečíka. xD
No, musím sa priznať, že aj ja som nakoniec prestala obzerať tie pelechy a prešla k trochu živším veciam...konkrétne k tomuto akvárku.
- Páčia sa ti? - začula som zrazu sa sebou hlas, až som sa strhla. Predomou stál chalan....alebo muž...teda, niečo medzi tým xD a povedal:
- Aj ja mám rád akváriové rybičky....ukľudňujú. Chceš si nejaké kúpiť?
Kedy som mu dovolila, aby mi tykal?! Ale akoby na tom záležalo...
Musím priznať, že nevyzeral najhoršie, aj keď to bol typický modrooký blondiačik, pričom bol dokonca nižší odomňa.
-Predávam tu...volám sa Christian.
- No, tak na to by som naozaj nebola prišla....
- Čože?...ach jasné...menovka!
Takže mu to došlo. Úspech!
- No, vlastne som celým menom Christian Burrow, keď to tak chceš počuť
- Susan Walesová...
Nikdy som o chalanoch nemala vysokú mienku a tento pôsobil trošku pritrúbene, ale čo sa dalo robiť. Nemohla som sa teraz len tak otočiť a odísť.
- No, ja som sa pri tých rybičkách len tak zastavila...vieš, iba pozrieť - keď tykal on mne, prečo by som nemohla aj ja jemu?
- A čo si teda hľadala?
- No...vlastne som hľadala psa.
- V akváriu ? - zaškeril sa.
- Ale daj pokoj! Už som povedala, že nie v akváriu.
Obidvaja sme sa zasmiali. Musím priznať, že bol celkom vtipný...a milý.
- Tak a chcela si nejaké konkrétne plemeno?
- No, keďže som ho hľadala medzi rybičkami, vyzerá to, že asi ani nie...
- Aha...tak ho poď hľadať radšej do tých boxov. Ale keby si potrebovala ešte niečo, kľudne povedz, Susan.
- Jasné.
- Máš rada zvieratá? Lebo ja ich zbožňujem.
No áno, keby ich nezbožňoval, tak by tu asi nerobil...mala sm pocit, že melie dve na tri, ktoré si o ňom človek dokáže domyslieť aj sám len preto, aby rozprával. A potom, že ženy sú ukecané.
- Áno...vedia človeku spraviť naozaj radosť - povedala som, aby nemusel viesť monológy, no koniec koncov aj preto, že to bola pravda.
Zrazu naňho niekto, zrejme nejaký iný zamestnacec zavolal, aby prišiel....neviem prečo, vyzeral otrávený, že ho niekto volá. Odišiel, ale záhadne ešte rýchlo stihol poznamenať:
- Uvidíme sa...
Pokrútila som hlavou a pozerala ako ide preč. Až po chvíli som si uvedomila súčasný stav môjho močového mechúra, takže som sa pobrala na WC...našťastie ho v tomto obchode mali. Vlastne sú celkom dobre vybavení. Christiana som už nikde nevidela, ale zato keď som vošla na WC, umýval si tam ruky kto iný než Rebecca.
- No čo, vyhliadla si si nejakého potencionálneho domáceho miláčika?
Uvedomila som si, že som vlastne ani žiadneho poriadneho nevidela. Celý čas som sa rozprávala s Christianom.
- Alebo nebolo času? - opýtala sa zrazu Rebecca naoko ľahkým konverzačným tónom a uškŕňala sa.
Čo to do nej preboha vošlo?
- O čom hovoríš? - ja za to nemôžem, vážne som nerozumela...asi v tej chvíli. Ale to, čo povedala bola v skutočnosti veľká pravda, ktorou človeka tvrdo uvalíte po hlave.
- Zjavne si mala inú prácu - pokračovala Rebecca, ale nevyzerala, že by jej to ktovieako vadilo. Uškŕňala sa čoraz viac a vyzerala skôr...šťastná. Bola očividne vo svojom živle.
- Ja ti vážne nerozumiem.
- Ale naozaj? xD Ale s tým predavačom si si akosi dobre rozumela.
- Jáj táák! - mohlo ma to aj skôr napadnúť. Celý Rebeccin svet sa točí okolo chlapov a vždy si všimne všetko, čo sa s akýmkoľvek chalanom nablízku kde šustne.
- No tak...vôbec ma nezaujíma. - odvetila som. Už som bola pripravená na to, že Rebecca ma nepochopí. Ani ja niekedy sama seba nechápem.
- Možno ťa nezaujíma, ale jedno ti poviem...ty jeho áno.
- Páčiš sa mu. Nevidela si, ako zúfalo sa s tebou snaží nadviazať rozhovor? Len mlel, aby si si ho všimla xD - povedala ešte, zaškerila sa a žmurkla, otočila sa na podpätku a už jej nebolo.
Zamyslene som vyšla von zo záchoda, ale moja duševná neprítomnosť netrvala dlho. Zrazu mi popod nohy prebehlo niečo malé a hrdzavé. Takmer som stratila rovnováhu, no nebola som sama. Celý obchod bol zrazu plný tackajúcich sa ľudí, staré dámy pišťali a pôvodca toho všetkého sa rútil smerom von.
- Kokoska stoj! Poď okamžite naspäť! - počula som viacero hlasov, ale všetky boli ženské. Christiana nebolo nikde.
Prechádzala som čo najrýchlejšie k dverám, snažiac sa zistiť, čo za stvorenie to tu uteká a zrazu som zbadala psa - malého, hrdzavého, zjavného miešanca, ale mohol mať niečo dočinenia s kokršpanielom, alebo niečím podobným. Zastal pri Rebecce (okolo nej nebolo nikoho, čo bolo dos divné, keďže skoro vždy keď ju vidím sú okolo nej nejakí chlapi) a chvíľu na ňu pozeral.
Už sa k nemu (alebo skôr k nej, keďže zamestnanci ju z akéhosi neznámeho dôvodu - asi nevedeli nič originálnejšie vymyslieť - volali Kokoska) aj skláňala, ale Kokoska sa zrazu rozštekala a potom Rebecce ušla spod rúk tak sčista jasna, ako sa tam objavila.
Samozejme, vybehla až von za hudobného doprovodu kričiacich predavačiek, ktoré sa však akosi nemali k tomu aby ju zastavili. Von som išla aj ja. Na to malé čudo som bola naozaj zvedavá a ono - napodiv po chvíli zastalo a dovolilo mi priblížiť sa k nemu, ako to spravila Rebecca.
Tentokrát však už nezačalo štekať, dokonca sa nechalo pohladkať, hoci vyzeralo tak placho a trochu sa odťahovalo.
- Kokoskaa...kuťuuuš...no, ty si taká zlatá...
Naozaj bola milučká. Určite to bola nejaká miešanina kokra s niečím a krásne hrdzavá. Okamžite som si ju zamilovala.
Išla som za Rebeccou s rozhodným výrazom. A Kokoska šla za mnou. Tohoto psíka chcem! Rebecca chvalabohu nenamietala (aj keď keby áno, asi by som ju na mieste zahlušila). O chvíľku som už vyberala obojok xD.
Od predavačky pri pokladni som sa dozvedela, že Kokoska je vraj dosť neposlušná, strašne hyperaktívna, rýchla a veľa šteká, ale podľa mňa je strašne zlatá ♥. Majú ju tu už tri mesiace po tom, čo ju niekto našiel na ulici, ale je to ešte mláďatko - určite nemá viac ako trištvrte roka. Zrejme budú radi, že sa jej zbavia a ja získam nádherného domáceho miláčika.
Po tom, čo som s asistenciu Kokosky a Rebeccy vybrala sadu krásnych farebných obojkov, išla som zaplatiť a začula som pokladníčku, ako si potichu zamrmlala:
- Chavalabohu
Naozaj niekoho zahluším. Ale to je jedno, teraz mám svoju drahú Kokosku a vôbec mi nevadí, keď bude trochu vyvádzať.
Po tom, čo sme vybrali ešte nejaké vybavenie á la misky a tak (samozrejme všetko muselo ladiť farebne a štýlovo tak ako povedala Rebecca a zároveň to muselo byť pekné, pohodlné, dostatočne, ale nie príliš veľké a ani nie príliš drahé) sme konečne vyšli z obchodu s relatívne pokojnou Kokoskou v pätách.
Doma hneď spoznala, ktorý je jej pelech, veľmi ochotne si doňho ľahla a spokojne zaštekala. Po chvíli dokonca zaspala. Pohľad na ňu bol doslova upokojujúci a ja som mala sto chutí ju chytiť, vyobíjmať a vybozkávať xD. Bola proste...dokonalá.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mišulik Mišulik | Web | 27. března 2008 v 18:48 | Reagovat

zlatééééé.. ale aj tak najlepšia je veta: - Kokoskaa...kuťuuuš...no, ty si taká zlatá... ale sak ty si to pisala..xD super! :D:D:D:D

2 YanuShkA YanuShkA | Web | 21. dubna 2008 v 18:35 | Reagovat

to je riadne !! woooww

3 Jajika Jajika | 31. října 2010 v 16:59 | Reagovat

to je haluz

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama