.
"Múdrosť neprichádza vždy s vekom. Niekedy vek prichádza sám..."
"Robili sme čo sme mohli, menej sa už nedalo."
"Life isn´t black and white. It´s in shades of Grey!"
Ja už ani netuším, či sa sivá po anglicky povie gray alebo grey...
Abnormally addicted to McLeod´s daughters, Grey´s anatomy, Twisting and shouting and The Beatles..., country music, going crazy, travelling and fantasy.
"Since the day they got married He´d been dreaming ´bout the little baby booooy Someone he could take fishing Throw the football and be his pride and jooooy He could already see him holding the trophy Taking his team to state But when the nurse came in with a little pink blanket All those big dreams chaaaanged!" :D
"Kto ma nepozná, môže ľutovať. Kto ma pozná, už ľutuje."
"Život si nemožno vybrať, ale je možné niečo z neho urobiť."

Moja slohovka

15. prosince 2007 v 14:22 | LuLu-harakiri |  My writings
No, rozhodla som sa dať sem aj nejaké tie moje writingy....toto je moja slohovka, ktorú budem w pondelok písať na Sj ako štvrťročnú prácu.....tak mi to pls okomentujte...mám rada konštruktívnu kritiku xD
Zadaný žáner: Pokus o poviedku (rozprávanie so zápletkou)

Bolo akurát pár dní pre Vianocami, už sme boli oslobodení od všetkých tých Ríšskych snemov, konštánt, premenných i kyselín trihydrogénboritých, avšak moju radosť kazila (ako inak) naša drahá família, obsahujúca prehnane starostlivé babičky meditujúce nad zemiakovým šalátom - 2 kusy, despotu v zástere s telom mojej mamy - 1 kus, zhnté telo pred televízorom, ktorému je vonkoncom všetko okolo Vianoc jedno. Asi ste už uhádli, že je to môj otec - 1 kus. Pomätenú osobu t. j. Môjho dedka, ktorý stále niečo melie o západnom fronte a kradne čajové pečivo zo skrine, čo vytáča prvé tri vyššie menované kusy, malú potvoru - môjho brata, ktorý dedkovi s týmto s radosťou pomáha, otvára všetky skrine, periňáky a nadvihuje koberce a obrazy (určite za nimi budú tajné trezory. Priveľa pozerá komisára Rexa). Minule som ho dokonca prichytila pri tom, ako sa pokúšal vyvrátiť radiátor v nádeji, že nájde vianočné darčeky. A nakoniec je tu prerastený, 6-ročný jazvečík, ktorý v tomto usmoklenom počasí odmieta chdiť von a tak ho brávam do pivnice, kde sme mu zabezbečili náhradný záchod. Despota však zahlásil, že aj tak musí chodiť von, aby bol na čerstvom vzduchu a tak ho teraz trikrát za deň musím strkať pod bundu a vynášať von, kde s ním spravím dve kolečká okolo domu a tým to hasne. Prvé dni to bolo naozaj stašné, nevedela som ho pod tou bundou udržať (nehovoriac o dôsledkoch jeho apetítu, ktoré túto činnosť tiež značne sťažujú), škrabal ma, vrčal a bohvie čo ešte. Ale dospotovi je to zjavne jedno, ten si len behá po dome, trieska varechou každého, komu sa podarí byť náhodou nablízku (minule tresla dokonca aj moju plyšovú opicu. To už tak zo zvyku. Alebo je to možno reflex. Alebo si ju pomýlila s bakou). Nečudo teda, že som dnes využila všeobecnú náladu pod bodom mrazu a vypadla z priestoru, kde bolo jasné, že si tu každú chvíľu niekto skočí do vlasov. Spomínala som usmoklené počasie. Minulý týždeň pršalo len dvakrát. Raz tri a raz štyri dni. Podarilo sa mi vypadnúť akurát vtedy, keď sa to trochu unormálnilo, hoci mráz bol až za nechty zaliezalo. Proste také, že zima so snehom, to je asi nereálne. Z ulice si veselí dôchodcovia idúci z Lidla urobili kĺzačku, ktorú som už pri východe z domu pokrstila tak, že som sa na nej vykydla. Ani okolo sa šmýkajúca pani, ktorej som narýchlo vymyslela prezývku Speedy k tomu zjavne nemala ďaleko. Došmýkala som sa až k obchodu - našej obyčajnej sídliskovej samoobsluhe a vošla som dnu. Všade tam boli samozrejme rozvešané girlandy, v rohu niečo, čo zrejme chcelo byť stromčekom a nedostatočná znalosť angličtiny u predavačie spôsobila, že na zadnej stene bolo lesklým ozdobným písmom napísané "Happy Birthday". Chcela som si kúpiťnejaké keksy a doma sa nám minulo mlieko, takže som išla aj po to. Po celom obchode však boli krabice s vetvičkami, ozdobami a mikulášskymi čiapkami a mlieko som nakoniec ani nikde nenašla, lebo mi mohlo dôjsť, že nie sme jediná rodina, ktorá pečie vianočné pečivo. Z recesie som si kúpila mikulášsku čiapku, takú čo svieti a dala som si ju na hlavu. Aspoň takto sa dá docieliť, aby sa za vami všetky hlavy otáčali. Teda, niežeby ich na tej ulici bolo nejak veľa, keď nerátam odťatú sobiu na najbližšej predajni. Tá bola našťastie umelá. Jednu babičku som počula, ako na balkóne prehnane hlasno lamentuje: "Teda, tí mladí dnes tiež už nevedia, čo by si na tú palicu navliekli". Na vedľajšej ulici dvaja chlapi inštalovali bilboard, niečo v zmysle "Vianoce s T-Comom". Mám vianoce rada, ale keď je tej vianočnej nálady zas priveľa, každého to prestane baviť, Išla som ďalej, keď som za sebou zrazu začula mohutné "TRESK" a potom niekoľko vybraných slov. Rýchlo som sa otočila a zbadala som jedného z tých chlapíkov, ako leží na zemi v kaluži. Už len to bol úspech, že to nebola kaluž krvi. Druhý chlapík k nemu práve zoskakoval. No, ten bude mať pekné Vianoce chudák, Prišla som bližšie, ale nevedela som, čo mám robiť, alebo nerobiť, pretože som 1. pomoc nikdy nedávala. Keď som videla, ako ten druhý robotník pri ňom kľačí, otočila som sa a bežala po pomoc (podarilo sa mi nevykydnúť na kĺzačke, ale to je teraz vedľajšie). Nič iné mi v tej chvíli nenapadlo, len zazvoniť na našu bláznivú famíliu. Zdvihol to despota, čo bolo v podstate šťastie, lebo ten patrí k tým rozumnejším členom našej rodiny. "Des...teda...mami", revala som do toho komunikátora, "vo vedľajšej ulicu spadol robotník z bilboardu, zavolaj sanitku!" Po chvíli z domu vybehla babka s mobilom pri uchu (človek by nepovedal, čo sa dá v krízových situáciach naučiť) a niečo tomu, koho mala na drôte (len dúfam, že to bol ten, koho myslím a nie suseda Blašková) trochu nezrozumiteľne vysvetľovala. Robotník krvácal na hlave a bohviekde ešte, ale ten druhý našťastie mal aké-také základy 1. pomoci. Medzitým sa prirútil despota, druhá baka a pribehol aj môj mladši brat. Dedko prišiel tak rýchlo, ako mu to zmrzačené koleno dovoľovalo a stále hovoril niečo o tom, ako na vojne operoval ďaľších piatich vojakov a nech ho k "tomu" pustíme, ale zdalo sa mi, že ešte aj ten zranený (hoci bol v bezvedomí) krútil hlavou. Despota by najradšej hneď prevzal velenie a oháňal sa tou varechou, až kým netresol nadmerne gestikulujúceho dedka po hlave. Babka (tá bez telefónu) pri pohľade na krv odpadla a brat sa vytešoval, že konečne vidí ozajstnú vraždu, takže som tam zrejme ostala jedinou rozumnou osobou, čo nie je veľká výhra. "Poď sem a pridrž mu hlavu", už si to, čo som si pred chvíľkou pomyslela zjavne všimol aj ten robotník. Zatiaľčo sme mu spoločne snažili podať 1. pomoc, dorazila sanitka. Brat sa vytešoval nad jej trúbením a ona medzitým naložila toho chlapa a rovno aj babku. Z domov medzitým vyšli rôzni zvedavci a babkine kamarátky vytiahli obrovské kvetované vreckovky a začali ju oplakávať. Však len odpadla. Ona sa z toho dostane. A snáď sa z toho dostane aj ten robotník. Podľa sanitára to nie je také vážne. Povedal, že sme urobili, čo sme mohli a pochválil ma, že som nespanikárila a robila, čo bolo treba. Keď však zbadal našu hysterickú famíliu obďaleč, len nadvihol obočie a odfrčal. Som síce teraz celá od krvi, ale môžem byť na seba pyšná. Pretože som pravdepodobne zachránila ľudský život, hoci som robila väčšinou len to, čo mi ten druhý robotník povedal. Z mojich úvah ma vyrušil otec, ktorý mdzitým "stihol" prísť na pomoc. "Čo sa deje? Mám nejako pomôcť?" opýtal sa, za čo si vyslúžil od despotu poriadne tresnutie po hlave. "Práve sme zachránili život jednému chlapíkovi", objasnila som (tým som myslela mňa a robotníka samozrejme).
"Hej, ja hovorím vážne."
"Veď aj ja"
Otec sa zjavne naštval: "Počúvaj, nerob si zo mňa srandu!"
"Ja si srandu nerobím. Pozri na mňa", povedala som.
Otec len pokrútil hlavou a šiel naspäť do domu. Samozrejme, veď kto už by veril dievčaťu s mikulášskou čiapkou na hlave, ktorá navyše aj svieti?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 raduska :) raduska :) | Web | 16. prosince 2007 v 0:38 | Reagovat

awoooj ten clanok je good s teba daco bude :P mam na blogu bleskowku ak sa ti chce tak sa mozes pozriet prip. aj zucastnit :) diki moc papa

2 Mišulik Mišulik | Web | 16. prosince 2007 v 16:07 | Reagovat

že sa ti to chcelo prepisovať...

3 lucy9696 lucy9696 | 17. prosince 2007 v 15:06 | Reagovat

nooo to hey... by sa mi to necelo... ale je to fakt col ;))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama