.
"Múdrosť neprichádza vždy s vekom. Niekedy vek prichádza sám..."
"Robili sme čo sme mohli, menej sa už nedalo."
"Life isn´t black and white. It´s in shades of Grey!"
Ja už ani netuším, či sa sivá po anglicky povie gray alebo grey...
Abnormally addicted to McLeod´s daughters, Grey´s anatomy, Twisting and shouting and The Beatles..., country music, going crazy, travelling and fantasy.
"Since the day they got married He´d been dreaming ´bout the little baby booooy Someone he could take fishing Throw the football and be his pride and jooooy He could already see him holding the trophy Taking his team to state But when the nurse came in with a little pink blanket All those big dreams chaaaanged!" :D
"Kto ma nepozná, môže ľutovať. Kto ma pozná, už ľutuje."
"Život si nemožno vybrať, ale je možné niečo z neho urobiť."

4.djeeel....alebo Pes to vždy zachráni

21. května 2007 v 22:06 | LuLu-harakiri |  *komiks-keď jedna a jedna nie sú dve*
Rebecca:
Nevedela som, ako mu mám odpovedať, bolo to také....mno, náhle a čudné.
-A kde by si sa chcel stretnúť-napísala som.
-Hm, trebárs u mňa doma....keby si chcela dojsť
-Tak teda ok-odpísala som-veď konieckoncov nemusí o nič ísť.A veď sama oňho mám záujem!Ale pochybnosti ma neopúšťali.Bola som však príliš unavená, aby som sa nad tým zamýšľala.
-Tak zajtra.
Vypla som comp, vstala od stola, prezliekla sa do pyžama a ľahla si spať.Ponúkli sme Kate, aby spala u nás na gauči, ale trvala na tom, že pôjde domov a tam dáko poexistuje.Nemala som čas zaťažovať sa tým, zaspala som s tým, že na druhý deň ma čaká niečo fakt zaujímavé.
(ráno)
Počula som čosi také ako:
-Rebecca....vstávaj!Hej, vstávaj!
A potom bol ten hlas už ráznejší:
-Vylez z tej postele!Inak neuvidíš ako José Armando pobozká Emanuelu...
Vtom som sa strhla:
-Čože?!Čo?Ja.....koľko je hodín?!
-Trištvrte na 10-povedala Susan s úškrnom, no ja som už vtedy bola v kúpeľni.Umyla a prezliekla som sa takou rýchlosťou, akou by som sa nestihla vychystať ani na záverečnú časť Ciest lásky, hodila som na seba džínsy a
top a Susan sa oči skoro vyvalili z jamiek, tak rýchlo som prchala....o chvíľu som už bola vonku a stihla som zakričať len:
-Ahoj, potom ti to vysvetlím.
Až pred Ianovým domom som si uvedomila, že sme si vlastne ani nepovedali, o koľkej sa stretneme.
Aké však bolo moje prekvapenie, keď po chvíli vyšiel von a veselo ma pozdravil:
-Ahoj, rád ťa vidím
-Aj ja teba-odpovedala som a nevedela som, čo od toho mám čakať...asi má o mňa záujem, keď ma len tak pozval a vôbec....ale predsalen
-Tak si teda prišla...-zjavne sa snažil rozprúdiť konverzáciu
...chvíľu sa mi zdalo, že kuká....no, viete kam a vôbec, vyzeral taký unesený, akoby mimo seba, ale potom som sa zas snažila rozprúdiť reč ja....uvažovala som, či nemáme nejaké spoločné záujmy, abo tak, skrátka niečo, o čom by sme sa mohli rozprávať....radšej som nepovedala, že je pekný deň, hoci to bola pravda, ale tým by som to totálne pochovala.
-Hm, máš to tu pekné....ako dlho tu už bývaš?
-Asi 5 rokov.Nechceš ísť dnu?
Chcela som ísť síce dnu, ale predstava, že by mi ukazoval svoju spálňu bola nie veľmi príjemná.A vtedy ako blesk z jasného neba padla záchrana.
Zrazu zaštekalk akýsi pes.Booooose, ten bol zlatulinký.KUŤUŠ! Bernský salašnícky, ak sa nemýlim.
-Jeeeej, ten je kraaaasny....tvoj?
-Áno, volá sa Luck....-atmosféra sa akosi uvoľnila
-Ja už hrozne dlho chcem zvieratko....milujem všetky zvieratá.....mačky, psy, papagáje, morčatá, králiky, poníky, kone.....
-Povedala si kone?Veď teraz dávajú dostihy!
-Vážne?-hneď sme aj šli do obývačky(má moc pekný byt, ale jaksik som si ho nestihla príliš obzrieť) a Ian zapol telku.
-Tipnime na víťaza!-Navrhla som.
-Tak ja dám teda sedmičku.
Medzitým prišiel ten jeho havkáč a ľahol si do pelecha.Je taký zlatučkýýýý
-Ja dám číslo 5.-potom som si všimla basgitaru-Hráš na ňu?-opýtala som sa
-ale hej-odvetil vyhýbavo-Teraz sleduj dostihy....
Niečo bolo divné na tóne, akým to povedal, ale tým som sa prestala zaoberať, pretože dostihy boli čoraz napínavejšie.5 a 7 viedli a rútili sa do cieľa.Postavila som sa a kričala:
-Áno, ideeeeš.....-a potom zrazu-A je taaaaaaaam!Päťka je taaaam!
Vtej chvíli ma pochytila taká eufória, že som nevnímala, čo robím, radostne som sa naňho vrhla a objala ho.
Asi po piatich sekundách sme sa od seba odtrhli a kukali na seba ako na zázrak.On vyzeral zvlášť dezorientovaný.
Odrazu ma chytil za ruku a opýtal sa nesmelo ako malý chlapec:
-Ja....už dlho sa ťa chcem opýtať.....uvedomil som si, no...to je jedno.Chcel som sa ťa opýtať, či by si nechcela so mnou chodiť......
....................................................
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Andýsek Andýsek | Web | 22. května 2007 v 19:20 | Reagovat

Ježiš :o) To je krása ......moc ráda čtu fotoromány

2 LuLu-harakiri(adminka) LuLu-harakiri(adminka) | 22. května 2007 v 19:26 | Reagovat

....dufam, ze to nje je moc gycove.....

3 Mišulik Mišulik | Web | 22. května 2007 v 19:28 | Reagovat

Ten pes je supeeer!!!

4 km-sims km-sims | 23. května 2007 v 7:18 | Reagovat

Jo ten příběh je vážne good nejlepší je Rebecca...mám tenhle příběh ráda

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama