.
"Múdrosť neprichádza vždy s vekom. Niekedy vek prichádza sám..."
"Robili sme čo sme mohli, menej sa už nedalo."
"Life isn´t black and white. It´s in shades of Grey!"
Ja už ani netuším, či sa sivá po anglicky povie gray alebo grey...
Abnormally addicted to McLeod´s daughters, Grey´s anatomy, Twisting and shouting and The Beatles..., country music, going crazy, travelling and fantasy.
"Since the day they got married He´d been dreaming ´bout the little baby booooy Someone he could take fishing Throw the football and be his pride and jooooy He could already see him holding the trophy Taking his team to state But when the nurse came in with a little pink blanket All those big dreams chaaaanged!" :D
"Kto ma nepozná, môže ľutovať. Kto ma pozná, už ľutuje."
"Život si nemožno vybrať, ale je možné niečo z neho urobiť."

3.djelik....alebo Friends forever

15. května 2007 v 22:21 | LuLu-harakiri |  *komiks-keď jedna a jedna nie sú dve*
Ospravedlňujem sa za rôzne veľkosti fotiek a vôbec, kvalitu, robila som to narýchlo a v stiesnených podmienkach.
Utorok ráno:
Rebecca:
Bol upe obyčajný deň, Susan sa už o pol deviatej chystala na dajakú konferenciu o životnom prostredí(niečo také, že ako recyklovať umelé a ako sklenené...vrchnáky=)).Skrátka a dobre, ona vstala, urobila na raňajky sendviče a a som si pospala.Najedla sa a odišla ešte skôr, než som sa zobudila.
Ja som sa bežne, v pohodičke najedla(v utorok Ian nechodí okolo nášho domu :)).Povedala sm si, že možno pôjdem do mesta alebo dakde tak....keď som dojedla,
dala som riad do umývačky a chcela som sa ísť vychystať,
keď zrazu zazvonil telefón.Išla som k nemu a pomyslela si pritom:
-Kto to môže tak skoro volať?
Síce už bolo 9:45, ale pre mňa to skoro je.Telefón som zdvihla.
-Haló?
A skoro mi telefón z ruky vypadol, keď som začula na druhej strane známy hlas:
-Ahoj Becky(nikto iný ma tak nevolá, preto som to hneď vedela), tu je Kate...nebudeš tomu veriť, ale o pol hodiny som v Sillery Hills(tu bývame).A to natrvalo!
-Čože, ty sa sem sťahuješ?!-skoro som začala skákať-To vážne?
-Áno, keď už mám vlastný byt, prečo nie rovno oproti svjím kamarátkam z detstva?
-Oproti?Waw....a kedy prídeš?Určite príď k nám, kým si tam porobíš všetky stavebné práce a tak.Môžeš u nás pár dní zostať a všetko ti tu poukazujeme.Susan je na nejakej konferencii o životnom prostredí, ale za dve hodinky je doma.Tá sa z toho zjančí!
-Je to trochu nečkané, ale som rada, že sa z toho tešíš....o chvíľu som tam.
-Ok, tak čau, budem ťa čakať...
Hneď som išla von, vyzerať ju-je to stará kamarátka, spoznali sme sa ešte v 1. triede a kamošíme sa už roky...no potom išla na strednú inde, bývala na internáte a už sme sa dlho nevideli.Minulý rok promovala.
Netrvalo dlho a pred naším domom zastal taxík-a v ňom Kate.Vôbec sa nezmenila.
Okamžite som na ňu vychrlila more otázok.
-Ty, tu, čo, prečo, načo, ako....-sypalo sa zo mňa.
-Len pokojne-povedala so smiechom-Dokončila som výšku, chcem sa uplatniť v politike a hľadala som pre seba bývanie...tak prečo nie tu?Aby sme mohli byť zase spolu...
-...a vyvádzaťvšetky tie haluzoviny....
-....naschvály otravným chalanom....
Smiali sme sa tam ešte dlho, potom som jej poukazovala náš domček.
-Máte pekné bývanie-povedala a usadila sa-A pohodlnú sedačku....vzápätí ako to povedala sa otvorili dvere a v nich Susan.Nevyzerala, že niečomu chápe, len sa hodili jedna druhej okolo krku a asi polhodinu sa tam obíjmali, kým šli dnu.
-No povedz, čo ťa privádza do týchto končín?Dúfam, že zostaneš čo najdlhšie-povedala Susan.
-Vlastne....-potmehúdsky sa usmiala-kúpila som ten dom oproti...
-No, to je fantastické!Bude sranda!Máme si toho toľko čo povedať!
-...pamätáš, ako sme ocukrovali tú rybu?
-....a tie tajné lístočky....
-A čo máte nové? Tak dlho sme sa nevideli....
Ponúkli sme jej sendviče a pritom sme si rozprávali dávne zážitky, ale aj to, čo sme zažili, odkedy sme naposledy boli spolu.
Ona rozprávala o svojej strednej, o výške...a vôbec, o všetkom....my rovnako.Bol to úžasný deň.......povedala som jej ajo Ianovi a potom sme sa už len chichotali:-)
Ale korunku tomu nasadilo niečo fakt nečakané...večer som sa unavená z toho všetkého ešte jukla na chat.Bol tam Ian a mňa sa zrazu zmocnil taký zvláštny pocit.Napísal mi správu:Ahoj, nechcela by si sa zajtra stretnúť?Prosím, fakt by som bol rád....no teda, toto mi upe vyrazilo dych....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mišulik Mišulik | Web | 16. května 2007 v 17:09 | Reagovat

ahojky... mas u mna cenku za bleskovku...a inac ten komiks je husty

2 LuLu-harakiri(adminka) LuLu-harakiri(adminka) | 16. května 2007 v 17:10 | Reagovat

okik...a diky...

3 LuLu-harakiri(adminka) LuLu-harakiri(adminka) | 27. května 2007 v 17:52 | Reagovat

...aj ked mam taky dojem, ze si chcela povedat hnusny;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama